vyplatiť dok.
1. dať (peniaze) ako úhradu: v. mzdu, honorár; v. zásielku vopred zaplatiť (poštovné)
2. peniazmi odmeniť, uspokojiť (nároky): v. brigádnikov; v. veriteľov
3. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: prehol ho cez koleno a v-l;
nedok. vyplácať -a
// vyplatiť sa
1. zaplatením sa zbaviť záväzku: v. sa z dlžôb
2. ukázať sa užitočným, vhodným: chov oviec sa v-í, v-lo sa čakať; podvod sa mu nev-l doplatil naň;
nedok. vyplácať sa
platiť 1. dávať peniaze za niečo • vyplácať: platiť, vyplácať v hotovosti, šekom • hradiť • uhradzovať • uhrádzať (platiť trovy, výdavky): hradiť, uhrádzať náklady na dopravu • financovať (dávať peniaze na niečo): stavbu financuje zahraničná firma • preplácať (platiť viac, ako je náležité): preplácať tovar • subšt. cálovať: veľa som za kabát cáloval
2. odmeňovať platom • dávať plat: platiť učiteľa hudby, dávať mu plat
3. byť uznávaný, záväzný • byť v platnosti • mať platnosť: vyhláška ešte platí, ešte je v platnosti, ešte má platnosť; staré peniaze už neplatia, nemajú platnosť • účinkovať (byť účinný): prísnosť naňho neplatí, neúčinkuje
4. p. týkať sa 1
vyplácať sa porov. oplatiť sa
vyplácať, vyplácať sa1, p. vyplatiť, vyplatiť sa1
vyplácať sa2 p. vyplatiť sa2
vyplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo) dať niekomu peniaze al. inú hodnotu ako úhradu za niečo; zaplatiť, uhradiť: v. sumu, v. dlh; Skalovi vyplaťte tisíc zlatých. (Vaj.); v. účet, v. preddavok, v. mzdu, odmenu; Pozhovej aspoň do takto roka, ja vyplatím všetko. (Kuk.); fin. v. zmenku uhradiť sumu, ktorou je zaťažená;
2. (koho) peniazmi odmeniť za prácu: Majster ho vyplatil dvoma zlatkami. (Vaj.) Šofér ešte nebol vyplatený, a tak auto stálo pred domom. (Jégé)
3. (koho) dať niekomu peniaze ako náhradu za nejaké právo: Tretie svoje dieťa z hotovizne vyplatil (Taj.) Majetok by mal pripadnúť Janovi a Štefana by patrilo vyplatiť. (Zgur.)
4. (čo) zaplatením získať ako vlastníctvo: Keď skončím štúdiá, vyplatíte si vilku. (Barč.)
5. expr. (koho) potrestať bitím: Gazdiná očakáva, že moja matka schytí metlu a vyplatí ma. (Al.)
6. (čo) zaplatiť poplatok za niečo, napr. dovozné, poštovné: v. list, balík;
nedok. vyplácať, -a, -ajú
|| vyplatiť sa1 peniazmi al. inou hodnotou sa zbaviť nejakého záväzku. Rátali, koľko sú Singerovi dlžní, a či sa na jeseň vyplatia. (Taj.) A keď sa vyplatíš z dlžôb, príď naspäť. (Tomašč.);
nedok. vyplácať sa1
vyplatiť sa2, -í, -ia dok.
1. priniesť úžitok, prejaviť sa, ukázať sa výnosným, rentabilným, oplatiť sa: Aby sa ovce čím lepšie vyplatili, neveľmi ich kázal odvracať od cudzieho. (Taj.)
2. (často s neurč.) byť hodno, stáť za to, oplatiť sa: Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. (Al.) Vravia, že cesta sa vyplatí. (Jaš.) Nevyplatí sa to byť veľkodušným. (Jégé); to sa ti nevyplatí! (so zvýšenou melódiou) výraz vyjadrujúci vyhrážku, oľutuješ, budeš banovať;
nedok. vyplácať sa2, -a, -ajú