Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vypadnúť -e -ú -dol dok.

1. uvoľniť sa, opustiť svoje miesto a padnúť smerom von: kľúč v-l z dvier, v-l mi zub; v. z okna

2. hovor. odchýliť sa od predchádzajúceho spôsobu: v. z úlohy, z tempa

3. hovor. prestať byť účastníkom niečoho; byť vypustený, vyradený: v. (zo súťaže) v prvom kole; dva riadky (v texte) v-li; na čas v-l prúd

4. subšt. odísť, stratiť sa: musí v. z tohto prostredia; v-i! zmizni!

akoby mu bol z oka v-l veľmi sa mu podobá; v-lo mu to z pamäti zabudol na to; expr. div mu oči nev-ú, idú mu oči v. uprene, dychtivo pozerá;

nedok. vypadávať -a, vypadúvať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vypadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

vypadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z ústukĺznuťušmyknúťšmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stolaprekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávkaexpr. umyknúť: vtáčik umykol z klietkyexpr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnostivykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatiavymknúť savymyknúť savytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúkvypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť


vypadnúť 1. porov. vypadať 2. p. zmiznúť 2, odísť 1


zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vypadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. uvoľniť sa a padnúť odniekiaľ von: dieťaťu vypadol zub; Bogovičke vypadla z ruky vareška. (Fr. Kráľ) Ideš od toho obloka! Veď vypadneš! (Zúb.) Zacapil za sebou dvere, div že z pántov nevypadli. (Tat.); hovor. expr. Flóriš hovorí, že kto z biedneho vreca vypadne, bedárom aj zostane (Tat.) kto sa bedárom narodí, bedárom aj zostane; pren. Veď si ho tak pozná, že popredku vie aj slovo, čo mu vypadne z úst. (Laz.) čo povie.

hovor. akoby mu (jej) z oka vypadol (vypadla, vypadli) úplne sa mu (jej) podobá (podobajú); expr. šli mu (jej) oči vypadnúť veľmi sa čudoval; niekto (niečo) mu (jej) vypadol (vypadlo) z pamäti zabudol na niekoho, na niečo; vypadli mu (jej) slzy (z oka, z očí) zaplakal (-a); Úradom vypadli opraty z rúk (Jégé) stratili kontrolu nad situáciou. Doriša vypadla z konceptu (Jil.) stratila súvislosť v reči.

2. hovor. (bezpredm. i z čoho) oddeliť sa, odlúčiť sa od niečoho; vylúčiť sa z niečoho, byť vynechaný, vypustený: Ja vypadnem zo služby. (Kuk.) Julo v súťaži vypadol. (Mor.) Slivková (vypadne z úlohy): Baltazár, ty len na driemanie myslíš. (Stod.) Stal sa seniorom, ale o tri roky vypadol. (Bod.)

3. trochu zastar. dospieť k nejakému výsledku, dopadnúť, skončiť sa: Súd vypadol nepriaznivo. (Jégé) Každému sa úžili prsia, ako voľba vypadne. (Taj.) Vždy poradil, a vždy to dobre vypadlo. (Kuk.)

4. niž. hovor. odísť, zmiznúť, stratiť sa: A vypadnite von, baliť sa! (Sev.);

nedok. k 1, 2 vypadávať i vypadúvať, -a, -ajú k 3 vypadať3

vypadnúť dk
1. uvoľniť sa a padnúť von: Dorothea nic gineho newidela, gen kdy sud wipadol z woza s wynem (KRUPINA 1699); w tom pak zeby gu (Doru) zastihlo a wipadly s neg gakesy kusy z krwou (VELIČNÁ 1724); welmi snadno wipadne z pameti to, od čehož odwrateni sme (PP 1734); excido: wypadel z ruk meč (KS 1763); nekedy statku od tegto nemocy oči wypadagu (VOv 1779); excidit de manibus gladius: vypadl z ruku kord (LD 18. st)
F. gakoby mu z oka wypadl (SiN 1678) úplne sa mu podobá; ked mi na um prindu té šťavnícké vršky, vypadnú mi slze (AD 18. st) poplače; kdy se swetkowe pominu, kdy lidem pamati wypadne (L. TRNOVEC 1563) zabudnú; snad by mu y očy od hledenj na Krysta bili wypadli (SJ 18. st) čudoval sa; twrdé slowo wám wypadne (BlR 18. st) je prísny
2. oddeliť sa; vylúčiť sa z niečoho: z milostj božj gsem wypadl (SK 1697); učinyla gedna bazen, abi Pilat wipadel z milosty cisaroweg (CP 1757); exire e senatoribus: wypadnúti z raddnyho poradku (KS 1763); znowu zrozenj take mohu z milostj boskeg wjpadnutj (CS 18. st)
3. dospieť k nejakému výsledku, dopadnúť: my chudobni ludia sme newedeli, na čo nam to vypadne (PRIBYLINA 1781); jestli mi podle žádosti vše toto vipadne dobre; dobre toto vipadlo Renaitovi (BR 1785); nechť gen wec dobre wipadne (BE 1794)
4. odísť, zmiznúť: diabel tak nestidatnu zuriwosti hurtem wipadl, že muže na zem porazil (VP 1764); žyde z mesta wjpadly a walj spalily (CS 18. st)
5. zaútočiť: z kragny asirskeg wipadlo wogsko ozbrogene (MS 1758); reumpere stomachum in aliqvem: naproty nekomu wypadnúti (KS 1763); -ovať ndk k 5: p. Kisselly kladbi na mna wipaduge (LIPTOV 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vypadnúť: →speex →vorbis
a vypadol na dlážku et tomba sur le carreau
mu vypadol z rúk lui tomba des mains

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu