vypadnúť -e -ú -dol dok.
1. uvoľniť sa, opustiť svoje miesto a padnúť smerom von: kľúč v-l z dvier, v-l mi zub; v. z okna
2. hovor. odchýliť sa od predchádzajúceho spôsobu: v. z úlohy, z tempa
3. hovor. prestať byť účastníkom niečoho; byť vypustený, vyradený: v. (zo súťaže) v prvom kole; dva riadky (v texte) v-li; na čas v-l prúd
4. subšt. odísť, stratiť sa: musí v. z tohto prostredia; v-i! zmizni!
● akoby mu bol z oka v-l veľmi sa mu podobá; v-lo mu to z pamäti zabudol na to; expr. div mu oči nev-ú, idú mu oči v. uprene, dychtivo pozerá;
nedok. vypadávať -a, vypadúvať -a
vypadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z úst • ukĺznuť • ušmyknúť • šmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stola • prekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávka • expr. umyknúť: vtáčik umykol z klietky • expr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnosti • vykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatia • vymknúť sa • vymyknúť sa • vytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúk • vypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky
2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť
vypadnúť 1. porov. vypadať 2. p. zmiznúť 2, odísť 1
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
vypadnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. uvoľniť sa a padnúť odniekiaľ von: dieťaťu vypadol zub; Bogovičke vypadla z ruky vareška. (Fr. Kráľ) Ideš od toho obloka! Veď vypadneš! (Zúb.) Zacapil za sebou dvere, div že z pántov nevypadli. (Tat.); hovor. expr. Flóriš hovorí, že kto z biedneho vreca vypadne, bedárom aj zostane (Tat.) kto sa bedárom narodí, bedárom aj zostane; pren. Veď si ho tak pozná, že popredku vie aj slovo, čo mu vypadne z úst. (Laz.) čo povie.
● hovor. akoby mu (jej) z oka vypadol (vypadla, vypadli) úplne sa mu (jej) podobá (podobajú); expr. šli mu (jej) oči vypadnúť veľmi sa čudoval; niekto (niečo) mu (jej) vypadol (vypadlo) z pamäti zabudol na niekoho, na niečo; vypadli mu (jej) slzy (z oka, z očí) zaplakal (-a); Úradom vypadli opraty z rúk (Jégé) stratili kontrolu nad situáciou. Doriša vypadla z konceptu (Jil.) stratila súvislosť v reči.
2. hovor. (bezpredm. i z čoho) oddeliť sa, odlúčiť sa od niečoho; vylúčiť sa z niečoho, byť vynechaný, vypustený: Ja vypadnem zo služby. (Kuk.) Julo v súťaži vypadol. (Mor.) Slivková (vypadne z úlohy): Baltazár, ty len na driemanie myslíš. (Stod.) Stal sa seniorom, ale o tri roky vypadol. (Bod.)
3. trochu zastar. dospieť k nejakému výsledku, dopadnúť, skončiť sa: Súd vypadol nepriaznivo. (Jégé) Každému sa úžili prsia, ako voľba vypadne. (Taj.) Vždy poradil, a vždy to dobre vypadlo. (Kuk.)
4. niž. hovor. odísť, zmiznúť, stratiť sa: A vypadnite von, baliť sa! (Sev.);
nedok. k 1, 2 vypadávať i vypadúvať, -a, -ajú k 3 vypadať3
vypadnúť dk 1. uvoľniť sa a padnúť von: Dorothea nic gineho newidela, gen kdy sud wipadol z woza s wynem (KRUPINA 1699); w tom pak zeby gu (Doru) zastihlo a wipadly s neg gakesy kusy z krwou (VELIČNÁ 1724); welmi snadno wipadne z pameti to, od čehož odwrateni sme (PP 1734); excido: wypadel z ruk meč (KS 1763); nekedy statku od tegto nemocy oči wypadagu (VOv 1779); excidit de manibus gladius: vypadl z ruku kord (LD 18. st) F. gakoby mu z oka wypadl (SiN 1678) úplne sa mu podobá; ked mi na um prindu té šťavnícké vršky, vypadnú mi slze (AD 18. st) poplače; kdy se swetkowe pominu, kdy lidem pamati wypadne (L. TRNOVEC 1563) zabudnú; snad by mu y očy od hledenj na Krysta bili wypadli (SJ 18. st) čudoval sa; twrdé slowo wám wypadne (BlR 18. st) je prísny 2. oddeliť sa; vylúčiť sa z niečoho: z milostj božj gsem wypadl (SK 1697); učinyla gedna bazen, abi Pilat wipadel z milosty cisaroweg (CP 1757); exire e senatoribus: wypadnúti z raddnyho poradku (KS 1763); znowu zrozenj take mohu z milostj boskeg wjpadnutj (CS 18. st) 3. dospieť k nejakému výsledku, dopadnúť: my chudobni ludia sme newedeli, na čo nam to vypadne (PRIBYLINA 1781); jestli mi podle žádosti vše toto vipadne dobre; dobre toto vipadlo Renaitovi (BR 1785); nechť gen wec dobre wipadne (BE 1794) 4. odísť, zmiznúť: diabel tak nestidatnu zuriwosti hurtem wipadl, že muže na zem porazil (VP 1764); žyde z mesta wjpadly a walj spalily (CS 18. st) 5. zaútočiť: z kragny asirskeg wipadlo wogsko ozbrogene (MS 1758); reumpere stomachum in aliqvem: naproty nekomu wypadnúti (KS 1763); -ovať ndk k 5: p. Kisselly kladbi na mna wipaduge (LIPTOV 1763)