vypaľovanie [-í] s 1. čistenie pomocou ohňa: že by se v tech horach žadna škoda nečinila s cudzenim, s vypalovanim (MB 1699); bezowi kwet zbirag na wipalowani sudow trungowich (PR 18. st) 2. výroba pálením: na wypalowánj wápna a tehli má se potrebowati drewo (PH 1769)