vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo
● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie; môže aj dušu v. veľmi sa usiluje;
nedok. vypľúvať -a
vypľuť -ľuje -ľujú -ľuj! -ľul -ľujúc -ľutý -ľutie, vypľuvať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľuval -ľujúc -ľuvaný -ľuvanie dok.
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
pľuť i pľuvať, pľuje, pľujú, pľul/pľuval, rozk. pľuj nedok.
1. (bezpredm. i čo) prudko vystrekovať, vypľúvať z úst sliny, hlien, krv ap.: p. okolo seba, p. krv, p. na zem; p. si do dlaní na znak posmeľovania, dodávania si odvahy;
2. expr. (na koho, na čo, zried. po kom, po čom) pohŕdať dakým, dačím: Hovorili, či sa nehanbia slúchať na takých ľudí, na ktorých pľuje celý svet. (Záb.) Pľuje na svoj rodný jazyk. (Vaj.) Len aby po vás pľuli. (Jes.);
dok. pľuvnúť, napľuť i napľuvať, k 1 i vypľuť i vypľuvať
vypľuť i vypľuvať, -pľuje, -pľujú, -pľul/-pľuval dok.
1. (čo) pľuvaním vyhodiť z úst: Vypľul ohorok cigarety. (Hor.) Tereza vypľula dva zuby. (Jil.); pren. Hovorilo sa o ňom (Kúrňavovi), že ho vypľula akási veľryba. (Urb.)
● expr. Vzdychal, akoby už mal dušu vypľuť (Fel.) akoby už mal zomrieť.
2. vystreknúť, vyhodiť sliny z úst; odpľuť si (na znak opovrhovania): Nápadne pred ním (pred domom) vypľul. (Jégé) Vypľula do mňa plnou papuľou. (Kuk.);
nedok. k 1 vypľúvať, -a, -ajú
vypľuť dk 1. vyhodiť z úst: chnedkj wino wssetko wipluge (KRUPINA 1741); z toho obetowaneho wina byl okusil, hned ho wipluti musel (VP 1764); bjlek z wegce do ust ber, když se zehrege, wyplug (TS 1771); ocztu winneho drž w vstech, potom wen wiplug (LR5 18. st) L. v. dušu zomrieť: w dyen sw. Martina wyplul nessčasnu dussu mládenecz (PeP 1770) 2. vystreknúť sliny z úst; napľuť, odpľuť: takowy člowek slynu wypluge na toho, ktery čisty gest (KB 1757); edere sputum: wypluti (KS 1763); despuo: wypljti (AP 1769); vypľúvať ndk k 1: pepr w octe w ustech držety, potom wipluwatj (HL 17. st); satanass ged wypliwa (PoP 1723); respuo: wyplúwám, odplúwám (KS 1763); žwiakag cibulu a slynu wen wipluweg (NN 18. st) L. v. dušu umierať: wsetczi zidie dusse swe wipluwali (ČACHTICE 1737); k 2: wyplúwali na twár geho y bili ho (KB 1756); conscreor: wyplúwám (KS 1763); excreo: chrakanim wypliwam (LD 18. st)