Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo

● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie; môže aj dušu v. veľmi sa usiluje;

nedok. vypľúvať -a

vypľúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

vypľuť i vypľuvať, -pľuje, -pľujú, -pľul/-pľuval dok.

1. (čo) pľuvaním vyhodiť z úst: Vypľul ohorok cigarety. (Hor.) Tereza vypľula dva zuby. (Jil.); pren. Hovorilo sa o ňom (Kúrňavovi), že ho vypľula akási veľryba. (Urb.)

● expr. Vzdychal, akoby už mal dušu vypľuť (Fel.) akoby už mal zomrieť.

2. vystreknúť, vyhodiť sliny z úst; odpľuť si (na znak opovrhovania): Nápadne pred ním (pred domom) vypľul. (Jégé) Vypľula do mňa plnou papuľou. (Kuk.);

nedok. k 1 vypľúvať, -a, -ajú

vypľuť dk
1. vyhodiť z úst: chnedkj wino wssetko wipluge (KRUPINA 1741); z toho obetowaneho wina byl okusil, hned ho wipluti musel (VP 1764); bjlek z wegce do ust ber, když se zehrege, wyplug (TS 1771); ocztu winneho drž w vstech, potom wen wiplug (LR5 18. st)
L. v. dušu zomrieť: w dyen sw. Martina wyplul nessčasnu dussu mládenecz (PeP 1770)
2. vystreknúť sliny z úst; napľuť, odpľuť: takowy člowek slynu wypluge na toho, ktery čisty gest (KB 1757); edere sputum: wypluti (KS 1763); despuo: wypljti (AP 1769); vypľúvať ndk k 1: pepr w octe w ustech držety, potom wipluwatj (HL 17. st); satanass ged wypliwa (PoP 1723); respuo: wyplúwám, odplúwám (KS 1763); žwiakag cibulu a slynu wen wipluweg (NN 18. st)
L. v. dušu umierať: wsetczi zidie dusse swe wipluwali (ČACHTICE 1737); k 2: wyplúwali na twár geho y bili ho (KB 1756); conscreor: wyplúwám (KS 1763); excreo: chrakanim wypliwam (LD 18. st)