vypustiť -sť/-i! dok.
1. prestať držať, pustiť: (ne)v. niečo z ruky
2. dovoliť, aby sa niečo dostalo von: v. holuby z klietky;
pren. v. slovo z úst povedať, vysloviť
3. umožniť odtok, unikanie (tekutiny): v. vodu z vane, paru z potrubia
4. takto vyprázdniť: v. bazén
5. vynechať: v. slovo, vetu z textu
6. uviesť do pohybu, vyslať (do ovzdušia): v. raketu, deti v-li šarkana
7. vypáraním (záševu, záhybu) uvoľniť, predĺžiť ap.: v. sukňu v páse, v. dĺžku (na kabáte)
● v. dušu, ducha umrieť; to (si) vypusť z hlavy! a) nebude podľa tvojho b) na to nemysli, zabudni;
nedok. vypúšťať -a
liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadky • vlievať • nalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárov • vylievať • vypúšťať • zlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievku • prelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliaš • cediť (cez cedidlo): cedila polievku • čapovať (čapom): čapovali pivo do pohárov • expr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše
2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievať • zlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon
3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deň • expr.: cediť • cediť sa: cedí ako z krhly • hovor. expr.: pľušťať • šústať: začalo pľušťať, šústať na mesto • nár.: ridať sa • cechtiť sa
vypustiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok.
1. (čo) prestať držať, uvoľniť niečo tak, že to padá dolu, nechať klesnúť, pustiť: Chytiac sa za hlavu, vypustil pištoľ. (Jégé) Juro vypustí z ruky bič. (Heč.); pren. Ja si nevypustín z rúk výchovu detí (Al.) budem ich vychovávať.
2. (čo) vydať zo seba: Nerád vypustím márne slovo z úst. (Kuk.) Tu bol vypustený veľmi hlboký vzdych. (Jes-á)
3. (koho, čo) umožniť, dovoliť niekomu, niečomu vyjsť von odniekiaľ: Keď ho vypustili po odsedení trestu, poslali ho šupom do rodiska. (Kuk.) Gabi dá vypustiť svine z chlievov. (Ráz.) Viete, že Joža vypustili z áreštu? (Heč.); pren.: Redaktor nevedel: má, či nemá vypustiť tú zprávičku? (Jil.) či ju má uverejniť. To si vypusť z hlavy (Greg.) na to zabudni.
4. (čo) uvoľnením ventilu, otvoru ap. spôsobiť vytekanie, odtekanie tekutiny, unikanie plynu ap.: v. vodu z rybníka; Tu i tam sfučí vypustená para z bubna. (Hor.) Zeman vypustí hrču dymu. (Gab.)
● v. dušu (dušičku) zomrieť;
5. (čo) vynechať, vylúčiť z kalkulácie, z rozpočtu ap.: Vypustili vraj už kopanice z pachtu. (Ráz.); v. odsek, slovo;
6. (čo) uviesť do pohybu, vyslať niekam s istým cieľom: v. družicu; Maťo natiahol tetivu a vypustil šíp. (Hor.); pren. Savoj vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.) pomstiť sa Turkom.
7. (čo) pustiť, uvoľniť zášev, záhyb (na šatách): v. sukňu, kabát, rukáv;
8. zried. (čo) (o rastlinách) vyhnať: v. korene; pren. bázeň o to, čo vypustilo zatiaľ len klíček (Jil.) čo je v začiatkoch;
nedok. vypúšťať, -a, -ajú
vypúšťať p. vypustiť