Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vypáliť -i -ľ! dok.

1. ohňom, žieravinou ap. zničiť; (o žieravine) poškodiť: v-ené dediny; v. si oči kyselinou

2. takto utvoriť: v. dieru v látke

3. účinkom tepla ap. odstrániť: v. bradavicu

4. žiarom ap. vtlačiť: v. ornament do dreva, značku dobytku

5. žiarom, pálením upraviť, spracovať: v. tehly, v. slivovicu

6. vystreliť (význ. 1, 2, 4): pohotovo v. z revolvera; v. salvu; hovor. v. (loptu) na bránu

7. expr. rýchlo vybehnúť, vyletieť: v. z dvier

8. expr. dať (úder), vylepiť, streliť: v. zaucho niekomu

9. expr. dôjsť do konca, skončiť sa: zábava v-la zle;

nedok. k 1 – 5 vypaľovať

// vypáliť sa nadmerným zaťažením elektr. prúdom sa znehodnotiť: poistka, žiarovka sa v-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vypáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; vypáliť sa

vypáliť -li -lia vypáľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončilazavŕšiť sazvŕšiť sadovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšilpominúť saminúť sauplynúťubehnúťprejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

2. mať istý koniec • vyznieťvyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobrehovor.: dopadnúťvypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zlehovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelíkniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke


spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliťpospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliťprepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúťopáliťomraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúťoškvariťoškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúťnár. expr.: ošmrliťošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariťpripiecťpripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť


streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliťvypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajacaexpr.: buchnúťrachnúť: rachol z revolvera

2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliťvsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôškopnúť (nohou): kopol už tretí gól

3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zauchodať fackuexpr.: vylepiťvlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanieexpr.: struhnúťvsotiťvpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza ušifraz.: dať poza ušidať po hlave

4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si


vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieťvylietnuťvypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmivyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povaluvyraziťexpr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakovexpr. vytrieliťšport.: vyštartovaťodštartovaťexpr.: vyfrknúťvyfrčať: chlapec vyfrkol z dveríexpr.: vybŕknuťvybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domuvylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehaťpovybehúvaťpovybehávaťpovybehovaťexpr.: povyletovaťpovyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť


vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


vypáliť sa p. zhorieť 1


vypáliť 1. p. spáliť 3 2. p. vystreliť 1 3. p. vybehnúť 1 4. p. vylepiť 2 5. p. skončiť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.

1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;

2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;

3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;

pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí

všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;

4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;

5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka

Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;

6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;

7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi

8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;

9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)

10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;

11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)

12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);

opak. pálievať, -a, -ajú;

dok. k 2, 3 spáliť;

k 3 i upáliť;

k 8, 10 vypáliť;

k 5 opáliť, popáliť

|| páliť sa

1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;

2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)

3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)


vypáliť, -i, -ia dok.

1. (čo) ohňom, veľkým teplom celkom zničiť; spáliť: v. dedinu, mesto; Nemeckí fašisti vypálili Repinovo múzeum do základov. (Pláv.); el. tech. v. poistky prerušiť napätie elektrického prúdu

hovor. v. niekomu rybník oklamať ho, dostať ho;

2. (čo) žiarom al. niečím pálivým odstrániť, porušiť, poškodiť: v. niekomu oči;soľ mi všetky vnútornosti vypáli. (Stod.)

3. (čo) pálením urobiť, vyznačiť, vytvoriť: v. ornamenty, ozdoby do dreva; Vypálil mu ohnivý znak. (Kuk.)

4. (čo) vyrobiť, zhotoviť, upraviť pálením: v. tehlu; v. riad, keramiku, v. cement; v. slivovicu;

5. (čo) ohňom, žiarom pripraviť, upraviť, rozpáliť, rozžeraviť: v. pec, komín;

6. (čo i bezpredm.) vystreliť: Vypálil šesť rán z revolvera. (Vaj.) Puška vypálila. (Ráz.) Prvú salvu vypálili do vzduchu. (Žáry); šport. slang. v. na bránu prudko vystreliť;

7. expr. prudko, rýchlo vybehnúť: Čakal, odkiaľ chlapčisko vypáli. (Mor.)

8. expr. (komu čo) dať údery; nabiť, vybiť, zbiť niekoho: v. niekomu zaucho; Dal dedovi vypáliť dvadsať palíc (Vaj.)

9. expr. skončiť sa, dopadnúť: Chcel dobre a vypálilo to zle. (Laz.) Vec vypálila podľa jeho vôle. (Fel.);

nedok k 1-6 vypaľovať, -uje, -ujú

|| vypaľovať sa zried. zapaľovať sa, rozpaľovať sa: Líčka vypaľujú sa mu od vnútorného ohňa. (Šolt.)

vypáľať p. vypáliť


vypáliť dk
1. koho, čo ohňom zničiť, spáliť: od Jágru až k Fiľakovu všetko ohňom pustošili, vypáľac 70 dedín (D. ŠTUBŇA 1599); tuto dedynu z ohnom wypalyti hrozyli (N. PRAVNO 1631); Bohu prisaham, že te vipalym (BYTČA 1634); prečuo na mna powedugess, že som tya ga wipalil (BYTČA 1672); tot sem mal toho zlodeya wipalit (LACLAVÁ 1715); mala iskra w sobe welki les wipáli (GV 1755); Buh wypalil Sodomu a Gomoru (KrP 1760); deuro: wypaliti (AP 1769); oleg se wipali (GŠ 1758) spotrebuje
F. wypaliss mi rybnjky (SiN 1678) oklameš, podvedieš ma
2. čo ohňom vyčistiť: Mikloss panske hory yedlowe dopussčzal wipalit (JASENICA 1710); kláty aspoň pilne slamau wypáliti (GO 1792)
3. vysušiť: gestlj suchj rok padne, slunce zem wjpalj (SLOVINKY 1772 U)
4. pálením spracovať: pany domanisczy slobodne daly wipalit wapeniczu (V. ZÁLUŽIE 1617); wypalil sem wapenyczu (ORLOVÉ 1727); kdy se zeliny namočugj, maš s nymy spolu wypaliti 2 koritnačky (RT 17. st) destilovať
5. vystreliť: z warti nebo z komendi žaden nema swug zbrog wipalit (VoP 1760); abi newipalili russnice (RG 18. st); vypaľovať, vypáľať ndk
1. k 1: exuro: wypalugem (KS 1763); comburo: wypalugi (CL 1777); tento ohen pekla wypaluge, ale netráwj (MPS 1777)
2. k 2: gedlowe hori dawal wipálat (JASENICA 1704); ze serca lidskih wipaluge wsecke dobre skutkj (SJ 1777)
3. k 3: literatus: čokolwek, na čo cagch wypalugú (KS 1763); znaky wseligake wipalowat opowažil se (POPRAD 1784)
4. k 4: vapno wipaluje (LIKAVA 1625 U II); hrncze a gine dobre wypalowaly (VELIČNÁ 1714); inferveo: wypalugem (KS 1763); w susednim chotaru uhle wipalugu (TURŇA 1771 U)
5. spôsobovať niečo zlé: excoqvo: wypalugem, wymysslám (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vypáliť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu