páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.
1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;
2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;
3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;
pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí
● všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;
4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;
5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka
● Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;
6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;
7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi
8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;
9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)
10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;
11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)
12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);
opak. pálievať, -a, -ajú;
dok. k 2, 3 spáliť;
k 3 i upáliť;
k 8, 10 vypáliť;
k 5 opáliť, popáliť
|| páliť sa
1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;
2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)
3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)
vypáliť, -i, -ia dok.
1. (čo) ohňom, veľkým teplom celkom zničiť; spáliť: v. dedinu, mesto; Nemeckí fašisti vypálili Repinovo múzeum do základov. (Pláv.); el. tech. v. poistky prerušiť napätie elektrického prúdu
● hovor. v. niekomu rybník oklamať ho, dostať ho;
2. (čo) žiarom al. niečím pálivým odstrániť, porušiť, poškodiť: v. niekomu oči; Tá soľ mi všetky vnútornosti vypáli. (Stod.)
3. (čo) pálením urobiť, vyznačiť, vytvoriť: v. ornamenty, ozdoby do dreva; Vypálil mu ohnivý znak. (Kuk.)
4. (čo) vyrobiť, zhotoviť, upraviť pálením: v. tehlu; v. riad, keramiku, v. cement; v. slivovicu;
5. (čo) ohňom, žiarom pripraviť, upraviť, rozpáliť, rozžeraviť: v. pec, komín;
6. (čo i bezpredm.) vystreliť: Vypálil šesť rán z revolvera. (Vaj.) Puška vypálila. (Ráz.) Prvú salvu vypálili do vzduchu. (Žáry); šport. slang. v. na bránu prudko vystreliť;
7. expr. prudko, rýchlo vybehnúť: Čakal, odkiaľ chlapčisko vypáli. (Mor.)
8. expr. (komu čo) dať údery; nabiť, vybiť, zbiť niekoho: v. niekomu zaucho; Dal dedovi vypáliť dvadsať palíc (Vaj.)
9. expr. skončiť sa, dopadnúť: Chcel dobre a vypálilo to zle. (Laz.) Vec vypálila podľa jeho vôle. (Fel.);
nedok k 1-6 vypaľovať, -uje, -ujú
|| vypaľovať sa zried. zapaľovať sa, rozpaľovať sa: Líčka vypaľujú sa mu od vnútorného ohňa. (Šolt.)