Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyorať -ie -ú dok.

1. oraním vyhĺbiť: v. brázdu

2. oraním dostať zo zeme: v. zemiaky, repu

● expr. pozerať ako v-ná myš prekvapene;

nedok. vyorávať -a

vyorať -rie -rú vyor! -ral -rúc -raný -ranie dok.

vyorať, -ie, -ú dok. (čo)

1. oraním dostať zo zeme na povrch: v. zemiaky; Oráč vyoral jednu truhličku. (Dobš.) V Sedliciach vyorali veľký drevený kríž. (Urb.)

2. oraním vytvoriť, vyhĺbiť: v. brázdu; pren. Jilemnický vyoral brázdu na poli našej socialistickej kultúry (Chorv.) bol činný;

nedok. vyorávať, -a, -ajú

vyorať dk čo oraním dostať von zo zeme niečo: na sgatgi gazdowy za zahradu, kde sa rež wyorala, gačmena od Kulifaga sem dal (P. BYSTRICA 1720); tam cziele boly, ale že gjch Kuthj wioral (KRUPINA 1741); Henryhovy tu nekdy s plúhom byly zlatu korunu wyorali (KrP 1760); -ávať ndk: exaro: wyoráwám (KS 1763); exarare: wyoráwati (PD 18. st)