vyočiť dok. hovor. expr. iba v spoj. v. si oči napäto, začudovane hľadieť, pozerať: ide si, má si oči v.
vyočiť -čí -čia vyoč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
vyočiť, -í, -ia dok. hovor. expr. len v spojení vyočiť si oči zvedavo, udivene hľadieť: mal si oči vyočiť, ide si oči vyočiť