Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

vynútiť -i dok.

1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie

2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;

nedok. vynucovať

// vynútiť si

1. vymôcť si (význ. 2): v. si u niekoho rešpekt, uznanie

2. stať sa rozhodujúcou príčinou, spôsobiť: táto okolnosť si v-la isté zmeny;

nedok. vynucovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vynucovať ‑uje ‑ujú nedok.; vynucovať si

vynucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.


vynucovať si -cuje si -cujú si -cuj si! -coval si -cujúc si -cujúci si -covaný -covanie si nedok.

vymáhať na základe právneho nároku al. dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo • pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať danezried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdeniedomáhať sadožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich právvynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekohovyžadovaťpožadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosťvydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenievydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze


vynucovať si p. vyžadovať 2


vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovaťžiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomostihovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnostidožadovať sadomáhať savymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosťvynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanienárokovať sirobiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územiakniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahuvynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetínárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vynucovať p. vynútiť


vynútiť, -i, -ia dok.

1. (čo z koho, na kom, od koho) nútením, násilím vymôcť niečo na niekom, doviesť niekoho k niečomu, presadiť: Vynútil si uznanie. (Vaj.) Prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť. (Kal.) Vynútil na ňom sľub. (Kuk.) Baláň chcel vynútiť vyznanie od Širického. (Tim.)

2. (čo, z čoho, zo seba) s námahou, ťažko vyjadriť, povedať, vysloviť: „Ďakujem vám!“ vynútila ona zo skľúčených ňadier. (Škult.) Ťažko nám padne slová vynútiť zo seba. (Šolt.)

3. (čo) stať sa silne pôsobiacou príčinou toho, že niečo nastalo al. nastane; spôsobiť: Jedine táto náhodilá okolnosť vynútila, že sme si povedali pravdu do očí. (Al.)

4. (čo) nasilu prejaviť: Štefan vynútil na tvári zdvorilý úsmev. (Bod.) Nóra si vynútila na tvár úsmev. (Tal.) Na jeho tvári mieša sa pot s vynútenými slzami. (Letz);

nedok. vynucovať, -uje, -ujú

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu