vynachváliť -i -ľ! dok. veľmi vychváliť (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie si, nemôže si v. nový byt; už si ho dosť v-l
vynachváliť, -ia, -ia dok. (koho, čo), zried. i vynachváliť sa (koho, čoho) obyč. v spojeniach nevedieť, nemôcť (si, zried. sa) vynachváliť hodne, veľmi chváliť: Deti si nevedia učiteľa vynachváliť. (Heč.) Mišo si nevie dosť vynachváliť prekrásnu školu. (Fr. Kráľ) Vynachválil ho Náco, že je hrdina. (Laz.) Nevie sa vody vynachváliť. (Kuk.)