Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vynachváliť -i -ľ! dok. veľmi vychváliť (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie si, nemôže si v. nový byt; už si ho dosť v-l

vynachváliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.

vynachváliť, -ia, -ia dok. (koho, čo), zried. i vynachváliť sa (koho, čoho) obyč. v spojeniach nevedieť, nemôcť (si, zried. sa) vynachváliť hodne, veľmi chváliť: Deti si nevedia učiteľa vynachváliť. (Heč.) Mišo si nevie dosť vynachváliť prekrásnu školu. (Fr. Kráľ) Vynachválil ho Náco, že je hrdina. (Laz.) Nevie sa vody vynachváliť. (Kuk.)

vynachváliť dokonavé sloveso
(ja) vynachválim VKdsa+; (ty) vynachváliš VKdsb+; (on, ona, ono) vynachváli VKdsc+; (my) vynachválime VKdpa+; (vy) vynachválite VKdpb+; (oni, ony) vynachvália VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vynachválil VLdsam+; (ona) vynachválila VLdsaf+; (ono) vynachválilo VLdsan+; (oni, ony) vynachválili VLdpah+;
(ty) vynachváľ! VMdsb+; (my) vynachváľme! VMdpa+; (vy) vynachváľte! VMdpb+;
(nejako) vynachváliac VHd+;

nemohli vynachváliť jeho pozornú ≈ nemohli vynachválit jeho pozornou
Nevedel si to vynachváliť : ≈ Nemohl si to vynachválit :
Nevedel si to vynachváliť ≈ Nemohl si to vynachválit
vynachváliť a bola s ≈ vynachválit a byla s
vynachváliť jeho pozornú sústredenosť ≈ vynachválit jeho pozornou soustředěnost