vynútiť -i dok.
1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie
2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;
nedok. vynucovať
// vynútiť si
1. vymôcť si (význ. 2): v. si u niekoho rešpekt, uznanie
2. stať sa rozhodujúcou príčinou, spôsobiť: táto okolnosť si v-la isté zmeny;
nedok. vynucovať si
vynútiť si -ti si -tia si vynúť si! -til si -tiac si -tený -tenie si dok.
vynútiť -ti -tia vynúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosť • získať • dosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozície • domôcť sa: napokon sa domohol slávy • vynútiť • vymôcť • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postavenie • hovor. expr.: vybehať • vydupkať: všetko si vie vydupkať • dobyť • zmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta
vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníka • vydobyť: vydobyť si primerané postavenie • vynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznanie • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákona • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať • vydupať: vybojuje, vydupká si povolenie • vyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdoroval • hovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiť • hovor. vybehať • vykonať • vybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia
2. p. vyslobodiť 2
vynútiť 1. nútením, násilnými prostriedkami dosiahnuť niečo od niekoho • vymôcť (často i na základe právneho nároku): vynútiť si, vymôcť si priznanie; vynútiť, vymôcť od niekoho splatenie dlhu • domôcť sa: domôcť sa splnenia sľubu • vydobyť • vybojovať (veľkým úsilím, cieľavedomým bojom): vydobyli, vybojovali si najlepšie pozície • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: vyforsírovali, vyrevolverovali pre syna súhlas • vyvzdorovať (vynútiť vzdorom): dieťa si vyvzdorovalo pozornosť • expr. vydrieť: vydrel od otca posledné peniaze • hovor. expr.: vydupkať • vydupať: vie si vydupkať, vydupať osobné výhody, pozornosť
2. s námahou, nasilu prejaviť (slovom, výrazom a pod.) • vyčariť • vyčarovať • kniž. vykúzliť: vynúti, vyčarí na tvári strojený úsmev; vynútil, vykúzlil zo seba slová uznania • pren. expr. vydolovať: nevie zo seba vydolovať ani pozdrav
vynútiť, -i, -ia dok.
1. (čo z koho, na kom, od koho) nútením, násilím vymôcť niečo na niekom, doviesť niekoho k niečomu, presadiť: Vynútil si uznanie. (Vaj.) Prinútený som z vás pravdu mocou vynútiť. (Kal.) Vynútil na ňom sľub. (Kuk.) Baláň chcel vynútiť vyznanie od Širického. (Tim.)
2. (čo, z čoho, zo seba) s námahou, ťažko vyjadriť, povedať, vysloviť: „Ďakujem vám!“ vynútila ona zo skľúčených ňadier. (Škult.) Ťažko nám padne slová vynútiť zo seba. (Šolt.)
3. (čo) stať sa silne pôsobiacou príčinou toho, že niečo nastalo al. nastane; spôsobiť: Jedine táto náhodilá okolnosť vynútila, že sme si povedali pravdu do očí. (Al.)
4. (čo) nasilu prejaviť: Štefan vynútil na tvári zdvorilý úsmev. (Bod.) Nóra si vynútila na tvár úsmev. (Tal.) Na jeho tvári mieša sa pot s vynútenými slzami. (Letz);
nedok. vynucovať, -uje, -ujú
vynútiť dk čo nútením, násilím dosiahnuť, vymôcť niečo: nummos aliquot extorsit: neco peněz z neho wytlačil, wynutil (WU 1750)