Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vynájsť -jde -jdu dok.

1. pokusmi, výskumom objaviť, vymyslieť: v. nový stroj, v-enie železnice

2. vymyslieť (význ. 1), nájsť: v. nový systém obrany;

nedok. vynachádzať -a

// vynájsť sa nájsť východisko, poradiť si: v. sa v každej situácii; (ne)vie sa v. (nie) je pohotový;

nedok. vynachádzať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vynájsť ‑jde ‑jdu ‑našiel dok.; vynájsť sa

objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


vynájsť sa p. poradiť si


vynájsť 1. p. objaviť 2. p. vymyslieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vynájsť, -nájde, -nájdu, -našiel, -nájdený, rozk. -nájdi dok.

1. (čo) prísť na niečo, čo dosiaľ nebolo známe al. o čom sa nevedelo, objaviť niečo: Veru ani sám netušil, že raz vynájde brúsnu stolicu. (Tat.) Druhá poloviaca 18. storočia je charakterizovaná rozvojom techniky, vynájdením železnice, auta, lietadla. (Bez.) Vojna vynašla nový recept na pečenie jabĺk. (Hruš.)

2. trochu zastar. (koho, čo) nájsť, vyhľadať: Musel si vziať dievča, čo mu mať vynašla. (Tim.) Doniesol spevníček a vynašiel učiteľovi, ktoré piesne má naučiť na skúšku. (Taj.)

3. hovor. (čo) vymyslieť: Hneď vedela rozlúštiť všetko a každej veci vynašla spôsob. (Tim.) Ľudia pri takýchto príležitostiach obyčajne vynájdu kadejaké legendy. (Jégé);

nedok. k 1, 3 vynachádzať, -a, -ajú i vynachodiť, -í, -ia


vynájsť sa, -nájde, -nájdu, -našiel dok. nájsť východisko v prekvapujúcej, nepríjemnej, zamotanej situácii, poradiť si: Neskúsený sa natrápi, kým sa vynájde ako-tak v motanine uličiek. (Kuk.) Vyrieši i najspletitejšie životné problémy, vynájde sa v každej situácii. (Al.);

nedok. vynachádzať sa1, -a, -ajú i vynachodiť sa, -í, -ia

Morfologický analyzátor

vynájsť dokonavé sloveso
(ja) vynájdem VKdsa+; (ty) vynájdeš VKdsb+; (on, ona, ono) vynájde VKdsc+; (my) vynájdeme VKdpa+; (vy) vynájdete VKdpb+; (oni, ony) vynájdu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vynašiel VLdsam+; (ona) vynašla VLdsaf+; (ono) vynašlo VLdsan+; (oni, ony) vynašli VLdpah+;
(ty) vynájdi! VMdsb+; (my) vynájdime! VMdpa+; (vy) vynájdite! VMdpb+;
(nejako) vynájduc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor