vynášať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) nesením dopravovať odniekiaľ von: Starý otec vynášal hnoj z maštale. (Janč.) Keď ho vynášali a kládli do auta záchrannej stanice, stálo už okolo množstvo zvedavcov. (Gráf); pren. Zuza vie i z domu vynášať chýr (Vaj.) vyzrádzať; pren. v. niečo na svetlo, na povrch, na verejnosť robiť známym, objavovať, odhaľovať;
2. (čo, koho) nesením dopravovať niekam do výšky, nahor: Drevo sa muselo vynášať z doliny na kopce. (Tomašč.); pren. Vietor česal lístie zo stromov a vynášal do výšky. (Urbk.)
3. (čo) úradne vyhlasovať, oznamovať; vravieť, hovoriť: v. zákon, rozsudok, súd, nariadenie, rezolúciu; Reč moja nech nie je vynášaná jazykom váhavým. (Fig.)
4. poskytovať, dávať, niesť, prinášať úžitok, zisk, prospech: Pamiatkové obchody vynášali. (Žáry) Čoho sa chytí, všetko mu vynáša. (Karv.)
5. zastar. mať istý rozsah, veľkosť, mieru; činiť, obnášať: Obligácie vynášajú 1500 zlatých. (Chal.) Koľko vynáša vaša požiadavka? (Kuk.)
6. (koho, čo) chváliť, velebiť, vychvaľovať: Keby si videl moju Žofu, napľul by si na všetky, čo si ich prv vynášal. (Kuk.) Vynášal prednosti gazdovania svojho otca. (Žáry); expr. v. niekoho (niečo) do neba, do oblakov veľmi, neprimerane chváliť;
7. (koho, čo) privádzať, dvíhať na vyššiu úroveň (kvalitatívnu, mravnú): Pieseň vynáša človeka nad obzor každodennosti. (Kal.) Čo však Belančiakov vynášalo nad ostatných, to boli kone. (Zgur.) Lenin vynáša Rusko k najvyššiemu cieľu. (Fr. Kráľ)
8. geom. v. úsečku odmeriavať a prenášať, nanášať;
dok. vyniesť
|| vynášať sa
1. (nad koho, nad čo, čím i bezpredm.) vypínať sa, chváliť sa, vychvaľovať sa, povyšovať sa: Nechce sa vynášať nad hostí. (Kuk.) Mohla sa však i bohatstvom vynášať. (Kuk.) Len sa mu ty pekne prisľúb, nevynášaj sa, buď pokorná. (Greg.)
2. kniž. zastar. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa (obyč. pren.): Túžby sa jeho vynášajú v život vyšší prudkým letom. (Sládk.) Samé slovko „ona“ sa mu pred dušou jeho vynášalo. (Kal.);
dok. k 2 vyniesť sa
vyniesť, -nesie, -nesú, -niesol rozk. -nes dok.
1. (čo, koho) nesením dopraviť odniekiaľ von: Iba oni dvaja vyniesli z fabriky dve pušky. (Tat.); v. niekoho na nosidlách, na márach; pren. Miško, ten vám z domu nič nevynesie (Laz.) nič nevyzradí; pren. v. niečo na svetlo, na povrch, na verejnosť urobiť známym, objaviť, odhaliť
● hovor.
2. (čo, koho) nesením dopraviť niekam do výšky, nahor: v. niečo na povalu, na vežu; Schytil Judku na ramená a vyniesol na rušeň. (Vaj.)
3. (čo) úradne vyhlásiť, oznámiť; povedať, vyriecť: v. rozsudok, zákon, nariadenie, súd; Barbora vyniesla sentenciu, že je žobrák. (Barč)
4. (čo) poskytnúť, dať, priniesť úžitok, zisk, prospech ap.: Záhrada by vyniesla veľký osoh, ale ja sa do toho nerozumiem. (Kuk.) Tie pesničky im museli vyniesť kopu peňazí. (Karv.) Jeho málovravnosť vyniesla mu len chlad. (Sev.)
5. zastar. (čo) dosiahnuť istý rozsah, mieru, vydať: To vynesie dobrých sto míľ do Kocúrkova. (Chal.)
6. (koho, čo) veľmi pochváliť, vychváliť: Dnes ťa vynesú, zajtra spália prorockým hlasom. (Lajč.)
7. (koho, čo) priviesť, pozdvihnúť na vyššiu úroveň (kvalitatívnu, morálnu ap.): Chcel deti vyniesť za každú cenu i rozhodol sa, že bude ľstivý. (Vám.) Vyniesli ho (národ), ale nevykúpili. (Taj.)
8. (čo) pri hre v karty vyhodením karty začať novú hru al. jej úsek: Prečo si nevyniesol holby? (Kost.)
9. geom. v. úsečku odmerať a preniesť, naniesť;
nedok. vynášať
|| vyniesť sa
1. vzniesť sa, dostať sa hore: Slnce sa vynieslo nad hory. (Hor.)
2. expr. vyjsť odniekiaľ: Hreščovi naozaj nič nezostávalo, len sa vyniesť, kade prišiel. (Taj.);
nedok. k 1 vynášať sa