vymknúť1, -ne, -nú, -kol dok. (čo) náhlym, prudkým pohybom odniekiaľ al. z niečoho vysunúť, dať von: v. (si) členok; Starec vymkol pazuchu z rúk opitého kortéša. (Vaj.);
nedok. vymknúť1, -a, -ajú
|| vymknúť sa náhlym, prudkým pohybom sa vysunúť odniekiaľ, vykĺznuť sa, vyšmyknúť sa: v. sa z objatia; Mládenec sa obzerá, či sa snop nevymkol spod pavúza. (Kuk.) Bol to strašný, začarovaný kruh, z ktorého nie a nie sa vymknúť (Urb.) dostať sa von; pren. Veci sa mu vymkli z rúk (Karv.) nezvládol ich;
nedok. vymkýnať sa
vymknúť2, -ne, -nú, -kol dok. hovor. (koho) zamknúť pred niekým dvere a nepustiť ho dnu: Vymkla som mnohých pánov. (Smrek);
nedok. vymkýnať2, -a, -ajú