vymknúť -e -ú -kol dok. zamknutím (dvier) zamedziť vstup: v. oneskorencov; ostal v-tý pred dverami;
nedok. vymkýnať -a
vymknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok.
vymknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutý -knutie sa dok.
vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z úst • ukĺznuť • ušmyknúť • šmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stola • prekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávka • expr. umyknúť: vtáčik umykol z klietky • expr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnosti • vykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatia • vymknúť sa • vymyknúť sa • vytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúk • vypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky
2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť
vymknúť sa p. vykĺznuť (sa) 1
vymknúť 1. p. vyvrieť2 2. p. vytknúť1
vytknúť1 pri násilnom pohybe si poraniť kĺbové väzy, puzdro • vyvrtnúť: vytknúť, vyvrtnúť si členok • vymknúť: vymknutý členok • zried. podvrtnúť: podvrtnutý členok • vykĺbiť • vykrútiť • vykrútnuť: dobre, že si pri páde nevykĺbil koleno, že si nevykrútil, nevykrútol lakeť
vyvrieť2 zavrieť al. zamknúť dvere pred niekým, niečím • vymknúť • vyprieť: niekto nás vyvrel, vymkol z izby; vyvrieť, vyprieť dvere pred nevolanou návštevou • zried. vytvoriť
vymknúť1, -ne, -nú, -kol dok. (čo) náhlym, prudkým pohybom odniekiaľ al. z niečoho vysunúť, dať von: v. (si) členok; Starec vymkol pazuchu z rúk opitého kortéša. (Vaj.);
nedok. vymknúť1, -a, -ajú
|| vymknúť sa náhlym, prudkým pohybom sa vysunúť odniekiaľ, vykĺznuť sa, vyšmyknúť sa: v. sa z objatia; Mládenec sa obzerá, či sa snop nevymkol spod pavúza. (Kuk.) Bol to strašný, začarovaný kruh, z ktorého nie a nie sa vymknúť (Urb.) dostať sa von; pren. Veci sa mu vymkli z rúk (Karv.) nezvládol ich;
nedok. vymkýnať sa
vymknúť2, -ne, -nú, -kol dok. hovor. (koho) zamknúť pred niekým dvere a nepustiť ho dnu: Vymkla som mnohých pánov. (Smrek);
nedok. vymkýnať2, -a, -ajú
vymknúť dk 1. čo z čoho prudkým pohybom niečo odniekiaľ al. z niečoho vytiahnuť: gduce ona (svedkyňa) do cmitera, widela Žoffiu pod kostenycamy, kdy z cuzeg truhly kluč swug wen wimkla (P. ĽUPČA 1694) 2. vyhnúť sa, uniknúť: pakliz bude otecz y syn obzalowan o ktery skutek, tehdy on toho nemuoz wymknuti, lecz by sie prwe byl od nieho oddielil (ŽK 1473); že si bil znám utonuty, wimklo bi te bilo ze zahinuty (PT 1778) zachránilo; v. sa dk vyšmyknúť sa: auhor plský, gegž lapaš li, wimkne se (KoA 17. st); walach neweda se, s čim braniti, gim se wimkol a uchitil kwol (TURIEC 1774); mentora ruku uchopuwal Telemachus, aby se od krále wimknút mohl (PT 1778) L. v. sa z pokuty vyhnúť sa pokute: (muž) toliko, aby z pokuty se wimknul, proroctwy falessná wimislal (PT 1778)