vymiesť -metie -metú dok.
1. metením odstrániť (znútra): v. smeti (z kúta), sadze z komína
2. takto zbaviť nečistoty: v. pec, komín
● všetko je ako v-ené prázdne;
nedok. vymetať
● expr.: v. krčmy často ich navštevovať; v. všetky kúty s niekým používať ho na podradnú prácu
vymetať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
vymetať1 1. metlou odstraňovať smeti odniekiaľ • zametať: vymetať, zametať izbu, dvor
2. odstreďovať med z plástov v medomete • vytáčať
vymetať2 p. vyhnať 2
vymetať1, -á, -ajú nedok. (čo)
1. zametaním, obyč. metlou, odstraňovať z niečoho smeti, odpadky, prach, sadze, sneh a pod.: v. komín; v. izbu, miestnosť; Kefou vymetal konský žľab. (Kuk.) Zajtra vás vyženiem sneh vymetať zo dvora. (Tim.) Vdovy vymetajú z kasární špinu. (Jil.)
2. včel. odstredivým pohybom odstraňovať z plástov med;
dok. k 1 vymiesť1
vymetať2, -tá/-ce, -tajú/-cú dok. expr.
1. (čo) vyhádzať, prudkým vrhom odstrániť: Ak bôb neklíči, vymece sa a nasadí druhý. (Tim.); pren. Treba vymetať široké „y“ (Kuk.) odstrániť.
2. (o obilninách a trávach) vyhnať do klasov, vytvoriť klasy, vymiesť;
nedok. vymetávať, -a, -ajú
vymiesť1, -metie, -metú, -mietol, rozk. -meť dok. (čo) metením, obyč. metlou odstrániť z niečoho smeti, odpadky, prach, sadze ap., očistiť od niečoho: v. komín, izbu, dvor; pren. expr. O fašiangoch mali už všetky kúty humna vymetené (Taj.) nemali už nič v ňom. Krčmy, ani čo by bol vymietol (Kuk.) sú prázdne;
nedok. vymetať1
vymetať1 dk čo 1. metením odstrániť špinu, zamiesť niečo: (ženy) blato won z čertny vymetali (ŠTÍTNIK 1654); kucharowi, čuo kuchinu wimetal, den 2 (ŽILINA 1722); podobenstwo o žene teg, ktera wimeta dum swug (MS 1758); scopo: zametám, wymetám (KS 1763); pred žatwou musegj hospodárowé stodoly wyčistiti, plesniwu slámu ze spodku preč wymetati (HRK 1772); x. pren (človek) ktery každodenie hressj a sotwj dwakrat do roka ten pribitek swedomj sweho skrz prawe pokanj a spowed wimeta a očisstuge (KT 1753) očisťuje sa 2. zbaviť nečistoty, sadzí: kominarowi, čuo komin na Stranageho dome wimetal, den 15 (TRENČÍN 1718); powecte mne, ktery kominar, co kominy wimeta, spatreny gest biely (MK 18. st); -ávať1 ndk k 1: ssaty wimetawagu se metlickou neb sstetkou (KoB 1666) kefujú sa; opet tim robotnikom na druhy den, kdi slamu wen wimetawaly, dano na brinczu d 6 (KRUPINA 1706)
vymetať2 dk 1. čo (prudko) vyhodiť, odstrániť niečo: wareny ffyky prsy čysty a kassel zastawuge, wimeta slyny lepke uvoľnuje; perly w sskorepinach mokrych nalezagy se a niekdy ty zaby sskorepine z sebe perly wymetagj (HL 17. st); (Ďuro) luku prekosil a cgele skrz deputatiu porobene, wimetal (PONIKY 1799); 2. expr koho prinútiť k odchodu, vyhnať niekoho: Jano wihnal Adama, Adamowa zena zase wimetala Jana (ILAVA 1630); pročz (Škreko) krčmare wymetal z krčmy (SKLABIŇA 1649); slybugj my, že mne z mjmi trima nedorostljma syrotkami wen z domu na cestu wymetagj (PUKANEC 18. st); -ávať ndk k 1: ktož by mluwity nemohl, koreny potlucy ňetzo, naklasty do wrecusska, to w ustech držety a z nim hibaty, sliny wen wimetawaty vel pluwaty (HL 17. st); -úvať frekv k 1: slezina mezy tim k sobe tyaha a opet wimetuwa čiernu krew (KoB 1666) vypudzuje