Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vymeniť dok.

1. nahradiť niečím iným (toho istého druhu), vystriedať: v. obrus, v. si blúzku, v. súčiastky, olej (v motore)

2. dať jednu vec za inú, zameniť: v. (malý) byt (za väčší), chlapci si v-li autíčka; v. peniaze (v zmenárni); v. si úlohy, skúsenosti; v-li si pohľady pozreli jeden na druhého; s nikým by nev-l je spokojný

3. vystriedať, zameniť (pri prac. činnosti ap.): nemá ho kto v.; stráže sa v-li

4. prevziať (za istých podmienok), vyzdvihnúť: v. záloh, v. balík na pošte

je ako v-ený celkom sa zmenil (v správaní ap.);

nedok. vymieňať -a

// vymeniť sa vystriedať sa (význ. 1, 2): výbor sa v-l; úlohy sa v-li;

nedok. vymieňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vymeniť ‑í ‑ia dok.; vymeniť sa

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (na čo)) ▶ dávať niekomu al. niečomu iný vzhľad, výzor, tvar, podobu; robiť iným; robiť z niekoho, z niečoho niečo iné: m. zákony; m. zaužívané rituály; m. podmienky dohody; m. hlas robiť hlas hrubším al. tenším; m. krok zrýchľovať al. spomaľovať chôdzu; nebol dôvod m. plány; tréner musel m. zostavu; rekonštrukcia mení celkový vzhľad budovy; plamene menili drevenicu na trosky; mráz mení vodu na ľad; naša história bola často menená a prispôsobovaná politickým zámerom; Ty vôbec nepotrebuješ meniť ľudí a svet. Potrebuješ zrkadlo. [M. Hvorecký]; Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. [HN 2006]
2. (koho, čo) ▶ nahrádzať jednu vec (osobu) inou vecou (osobou), obyč. toho istého druhu: m. prácu, zamestnanie; m. si meno, pas, identitu; m. obvodného lekára; m. svoj postoj, svoje stanovisko k navrhovanej novele zákona; m. rýchlosť, smer, miesto, polohu; hráč chce m. klub; žena často mení náladu; Po krátkom dohovore menia bankovky majiteľov. [P. Pišťanek]
3. (čo (za čo/na čo)) ▶ cielene (ako súčasť pracovných úkonov, normy, zvyku a pod.) nahrádzať nejakú vec takou, ktorá je na to určená, vymieňať, striedať: m. kulisy; m. zimné pneumatiky na letné; m. drevené okná za plastové; m. fľaše v obchode vracať typizované sklené obaly výmenou za potvrdenku o ich cene, odrátateľnej zo sumy nákupu; získané body možno m. za zľavy či darčeky; každý deň si mení ponožky; Pohodlnú asfaltovú cestu meníme za kamenistý lesný terén. [Cs 2008]
4. (s kým) ▶ postupovať niekomu svoje miesto výmenou za jeho miesto (v živote, v práci a pod.): hneď by som s vami menil; nemenil by ani s kráľom; nemenil by s nikým je spokojný so svojím životom; s bratom by som veru nemenila nechcela by som byť na bratovom mieste; Rád by som s ním [známym francúzskym fyzikom] menil. Ja by som bol vo Francúzsku ešte svieži, on na Slovensku už pravdepodobne v kóme. [Š. Luby]
5. (čo (za čo/na čo)) ▶ v banke, v zmenárni získavať kúpou valutu, bankovky, mince cudzej meny, zamieňať peniaze: m. hotovosť (v dolároch) na eurá; na pošte sa koruny m. nebudú; slovenské koruny mení Národná banka Slovenska bezplatne; každá krajina pri vstupe do eurozóny menila národnú menu za euro
6. (čo (za čo)) ▶ vymieňať, premieňať peniaze istej nominálnej hodnoty na vyššiu al. nižšiu nominálnu hodnotu: m. mince na bankovky za poplatok; m. stoeurovku za päť dvadsaťeuroviek; ľudia chodili do stánku m. peniaze, aby mali mince do automatu rozmieňať; Staré platidlá menili za nové v pomere 50 : 1. [Sme 2010]
fraz. meniť farby ako chameleón byť nestály; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; meniť kabát/kabáty byť nestály vo svojich názoroch, nedržať sa svojho presvedčenia, obyč. pre výhody; meniť niečo od základu/základov úplne, celkom meniť; meniť niečo za pochodu robiť zmenu niečoho súčasne s prebiehajúcou činnosťou; hovor. meniť pána (o veciach) dostávať sa z vlastníctva jedného človeka do vlastníctva iného; publ. meniť politický/stranícky dres striedať politickú činnosť al. stranícku príslušnosť, obyč. zo zištných dôvodov; meniť pravidlá [počas] hry neprípustne narúšať postup dohodnutý s partnerom al. s jedným z partnerov dohody; nič na tom nemení [ani] fakt/[ani] skutočnosť, že... je poľutovaniahodné, že napriek istým faktom, ktoré by mohli spôsobiť zmenu, sa situácia nevyvíja, nevyvinula dobre; hovor. to nič na veci nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu ◘ parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly
opak. menievať -va -vajú -val: keď je veľa vody, rieka menieva koryto; dok. k 1, 2zmeniť, k 3vymeniť, k 4, 5zameniť


meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (na čo, zried. v čo; ø; k čomu) ▶ nadobúdať iný vzhľad, podobu, ráz; prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene, stávať sa iným: mokrý sneh sa mení na čľapkanicu; dych sa mení na paru; globálne teploty sa z roka na rok výrazne menia; situácia sa mení každý deň; všetko sa mení k lepšiemu; v období dospievania sa chlapcom mení hlas; koníček sa postupne menil na celoživotné poslanie; Ľudia sa menia, z hrdinov sa stávajú zbabelci a zo zbabelcov hrdinovia. [J. Lenčo]; Úsvit sa mení v zmrákanie. [J. Buzássy]; Ráz krajiny sa rýchlo mení - nízke kopce, polia a všade typická indická zeleň. [RN 2009]
2. (kde) ▶ nastupovať na miesto niekoho, vymieňať si miesto, úlohu s niekým, striedať sa: ľudia pri stole sa menili; o druhej sa menia sestry na oddelení; v klube sa často menia tréneri
fraz. expr. až sa mu v očiach mení má skvelý, veľkolepý zrakový zážitok; meniť sa z minúty na minútu/z hodiny na hodinu a) veľmi rýchlo sa meniť b) neprestajne sa meniťparem. časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite
dok. k 1zmeniť sa, k 2vymeniť sa


meniť si -ní si -nia si meň si! -nil si -niac si -niaci si -nenie si nedok. (čo (s kým)) ▶ dávať jednu vec za inú; navzájom si niečo postupovať, vymieňať, zamieňať: mužstvá si menia dresy; mením si s Petrom zajtrajšiu službu; Žilina kombinovala, jej hráči behali, menili si miesta, pýtali si loptu, ktorú si rýchlo dokázali vymieňať. [Šp 2007]dok.vymeniť si

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa


vymeniť, -í, -ia dok.

1. (čo, čo čím) nahradiť niečo niečím iným, dať niečo za niečo iné: v. valce, v. kolesá, v. bielizeň; Obecná rada vymenila zastarané petrolejové lampy novými osvetľovacími telesami. (Zúb.)

2. (koho) nastúpiť na miesto niekoho, vystriedať: Stroje ich (robotníkov) vymenia v robote. (Kuk.) Idú nás vymeniť. (Krno)

hovor. je ako vymenený zmenil sa, je celkom iný;

3. trochu zastar. (čo, koho z čoho) vykúpiť: Nevládali vymeniť lúku zo zálohu. (Taj.) Či vymeniť zeme z dlhov, či ich dať do banky? (Tim.) Vymeň ma z vojny. (Ráz.)

4. hovor. (čo) vybrať, prevziať, vyzdvihnúť za protihodnotu, za poplatok: v. záloh; Vymením si lístok do Ameriky. (Kuk.) Oddal lístok sluhovi, aby mu vymenil debnu v sklade. (Jégé)

5. zastar. (čo za čo) kúpiť, zadovážiť, zaobstarať niečo za peniaze: Za desať grošov vymenil dve košele. (J. Chal.) Miško nepomernú čiastku svojho platu vymenil za pivo a iné alkoholy. (Jégé);

nedok. vymieňať, -a, -ajú, zried. i vymeňovať, -uje, -ujú

|| vymeniť sa

1. vystriedať sa, navzájom sa nahradiť: Svetlo sa s tôňou vymení. (Štítn.)

2. trochu zastar. vykúpiť sa: Vybral dukáty a vymenil sa. (Ráz.);

nedok. vymieňať sa

|| vymeniť si (čo) navzájom si niečo dať, uskutočniť vzájomnú výmenu. v. si telegramy, pozdravy; v. si náhľady, názory, skúsenosti; v. si pohľady pozrieť jeden na druhého;

nedok. vymieňať si

Morfologický analyzátor

vymeniť dokonavé sloveso
(ja) vymením VKdsa+; (ty) vymeníš VKdsb+; (on, ona, ono) vymení VKdsc+; (my) vymeníme VKdpa+; (vy) vymeníte VKdpb+; (oni, ony) vymenia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vymenil VLdsam+; (ona) vymenila VLdsaf+; (ono) vymenilo VLdsan+; (oni, ony) vymenili VLdpah+;
(ty) vymeň! VMdsb+; (my) vymeňme! VMdpa+; (vy) vymeňte! VMdpb+;
(nejako) vymeniac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor