vymazať -že -žú dok.
1. natrieť vnútornú plochu niečoho, vytrieť: v. pec šamotom
2. admin. uskutočniť výmaz: v. pozemkovoknižný zápis
3. zotrieť (význ. 1, 2), zmazať: v. záznam z pásky
● v. si niečo z pamäti zabudnúť;
nedok. vymazávať -a
mazať maže mažú maž! mazal mažúc mažúci mazaný mazanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ natierať niečo mazivom, masťou, olejom, mastiť: m. súčiastky; m. lyže voskom; m. vŕzgajúce pánty; m. reťaz na bicykli; m. olejom kovové časti motora; po naostrení nožnice m. jemným nástrojovým olejom; značil si, kedy mazal kolesá a vymieňal olej v prevodovke; Je po krky zaolejovaný, lebo maže piesty. [A. Hykisch] 2. (koho, čo (čím); komu čo (čím)) ▶ nanášať na celé telo al. jeho časť roztierateľnú hmotu (obyč. olej, krém): maže si boľavé kríže, nohy; biskup maže birmovanca krizmou; mazala som sučke brucho predpísaným krémom; Felčiarka maže jeho ranu akousi smradľavou masťou. [P. Jaroš] 3. (čo (čím)) ▶ pokrývať špinou, nečistotou, obyč. blatom, špiniť: mokrá pôda chladí, maže ruky a pri stlačení púšťa vodu; na Mikuláša čert mazal sadzami líčka detí; Najprv si však vyzula krpčeky. Vraj načo by si ich darmo v potoku máčala a v močiari mazala. [A. Habovštiak] 4. (čo (čím)) ▶ zatierať trhliny a škáry v hlinenej stene, podlahe, natierať nejakú plochu hlinou a pod., vymazávať niečo: m. pec šamotom; pred Turícami sa mazali steny, domy; starká mazala pitvor a izby vápnom 5. eltech., inform. (čo) ▶ odstraňovať záznam vymazaním dát z mobilného telefónu, z pamäte počítača, zo súborového systému: m. si esemesky, staré e-maily; pravidelne mazal nepotrebné súbory; používatelia počítača, spam radšej okamžite mažte!; spustiť mazanie starých mailov, dát 6. hovor. (čo) ▶ postupne odstraňovať al. robiť menej zreteľným, zotierať: m. rozdiely medzi ľavicou a pravicou; m. straty na trhu; domáci musia m. manko po prehre; športovec intenzívne trénuje, maže kondičné resty; ostrejšie slová sa ťažko mažú z pamäti; román maže hranice medzi štýlmi aj časovými rovinami; Jedna myšlienka maže predchádzajúcu, jeden obraz vymazáva iný a takýmto nahradzovaním sa spätne utvára zmysel. [KIk 2004] 7. hovor. expr. (kam; odkiaľ) ▶ rýchlo sa pohybovať na nohách, utekať, uháňať, ponáhľať sa; syn. mastiť: musím už m. domov; Už aj mažte do postele!; a teraz mažme, kým niekto nepríde!; V pohode som nastúpil do auta a mazal som preč. [V. Klimáček]; Ešte som nevidel jedného staršinu tak mazať z boja. [L. Ballek] ◘ fraz. mazať niekomu med okolo úst lichotiť niekomu; expr. [byť] všetkými masťami mazaný byť veľmi prefíkaný ▷ dok. k 1, 2 ↗ namazať, k 2 i ↗ pomazať, k 3 ↗ zamazať, k 4 – 6 ↗ vymazať, k 5 i ↗ zmazať
vymazať p. zotrieť 1
zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľu • pozotierať • postierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čela • poutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieť • zried. otrieť: otrela si slzu • expr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytku • vytrieť (znútra): vytrie smietku z oka • vyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutiny • slang.: zmazať • vymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávku • vygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať
2. p. zahladiť 2
mazať, -že, -žú nedok.
1. (čo, čo čím) natierať, potierať, trieť nejakou masťou al. mazadlom, mastiť: m. kolesá na voze kolomažou; m. motor, guľkové ložiská; šport. m. lyže voskovať;
pren. hovor. (koho) biť, tĺcť;
2. (čo, čo čím) zatierať trhliny, škáry, vymazávať: m. pec hlinou;
3. zastar. (čo čím) bieliť, líčiť: m. vápnom; m. štetkou stenu (Kuk.);
4. hovor. expr. bežať, utekať, ponáhľať sa;
5. kart. slang. (čo) m. karty (Urb.) brať;
dok. k 1, 3 namazať;
k 2 vymazať
|| mazať sa
1. znečisťovať sa, babrať sa, špiniť sa;
2. rozmazávať sa: Hlina sa maže a lepí na baganče. (Jil.)
vymazať, -že, -žú dok.
1. (čo) natrieť, potrieť niečím: v. pec, kachel; v. plech; Podlahu vymazali hlinou. (Kuk.) Zem v izbe vymazala blatom. (Zgur.)
2. (čo) odstrániť, vyškrtnúť, vyčiarknuť, vytrieť: Zem z pozemkovej knihy vymažú. (Gab.); pren. Netreba tu opakovať to, čo sa vymazať z dejín nedá. (Lajč.)
● hovor. v. niečo z pamäti zabudnúť na niečo;
3. expr. zried. (koho) vyhnať: Ani diabli ma už odtiaľ nevymažú. (Urb.);
nedok. k 1, 2 vymazávať, -a, -ajú