vymaniť, -í, -ia dok. (koho, čo z čoho) vyslobodiť, oslobodiť, oprostiť, vyprostiť, vymôcť: v. podmanené národy z cudzej nadvlády; Marek vymanil hlavu z jej dlaní. (Jil.) Zajatých mužov vymanil z pút. (Hviezd.) Ktože nohy odieral, aby ťa vymanil spod vojenčiny. (Tat.) vyreklamoval;
nedok. vymaňovať, -uje, -ujú
|| vymaniť sa (z čoho) oslobodiť sa, vyslobodiť sa, vyprostiť sa: Gabi sa vymaní z objatia a vstane. (Ráz.) Mnohé národy sa nedávno vymanili z koloniálneho štatútu. (Krno);
nedok. vymaňovať sa