Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyložiť1 dok.

1. premiestniť zvnútra (dopr. prostriedku) von: v. náklad, v. chorého z auta

2. takto vyprázdniť: v. vagóny

3. položiť na vyvýšené miesto: v. knihu na policu, v. si nohy na gauč

4. položiť na prístupné miesto, predložiť: v. podpisové hárky, zoznamy voličov; v. karty na stôl i fraz. otvorene povedať

5. vystaviť, ponúknuť na predaj: v. tovar (do výkladu)

6. (úplne) pokryť, obložiť: v. cestu kockami, kúpelňu kachličkami;

nedok. vykladať1

// vyložiť sa hovor. (pri kartovej hre) predložiť potrebné karty spoluhráčom;

nedok. vykladať sa


vyložiť2 dok.

1. vysvetliť (význ. 1): v. význam slova (v slovníku), učiteľ v-l novú látku

2. rozpovedať: zoširoka v. svoje zážitky;

nedok. vykladať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyložiť ‑í ‑ia dok.; vyložiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhuvyjasniťujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmyvysvetliťvyložiťkniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postupkniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanoviskohovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo idedemonštrovaťilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej stranyexpr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietilaodôvodniťzdôvodniťpodoprieťpodložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konaniezastar. spovedomiť (Timrava)poobjasňovaťpoosvetľovaťpoozrejmovaťpovyjasňovaťpovysvetľovaťpovykladať (postupne, viac vecí)


obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmipoobkladaťpovykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkamivyložiťvydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavamivystlaťobostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machomvystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom

2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninouozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom


pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryťprikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusomzastrieťkniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojomvyložiťpovykladaťobložiťpoobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sausadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytkurozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestomsadnúť: na stromy sadla osuheľpousádzať sapousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3


porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


vyložiť2 p. vysvetliť


vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povaluvyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na brehexpr.: vytrepaťvyteperiťvyrepetiťvyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvorodniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veciodpratať (nesením odstrániť): odpratať smetivynosiťvyvláčiťpovynášaťpovyvláčaťpovyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecťvyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľvyhlásiťoznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3


vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odprataťvyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbuhovor. vyramovať: vyramovali celú skriňuvyniesťvyložiťexpr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvorodstrániť: odstrániť sneh spred domupovypratávaťpovypratúvaťpovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

2. p. vyhnať 1; vyľudniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vykladať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo) vyberať, vynášať, vyhadzovať znútra von: v. tovar z vagónov; Vykladali z košov, každá čo doniesla. (Tim.) Vykladala som deťom potrebné veci zo skrine. (Šolt.)

2. (čo kam) brať odniekiaľ a klásť niekam (obyč. na povrch). v. karty na stôl; Začal vykladať na stôl balíčky peňazí. (Pláv.)

3. (čo čím, zried. i z čoho) pokrývať povrch (plochu) niečoho kúskami nejakého materiálu (často s cieľom vyzdobiť, ozdobiť niečo): Chlapi vykladali zákopy pažiťou. (Taj.); nôž vykladaný perleťou (Vaj.); drevom vykladané dlažby ulice (Jes.); portréty vykladané z dreva (Jes-á);

dok. vyložiť1

|| vykladať sa kart. slang. vykladať istý počet karát;

dok. vyložiť sa


vykladať2, -á, -ajú nedok.

1. (čo, o čom, čo komu) objasňovať zmysel, princíp, podstatu niečoho, vysvetľovať: v. zákon, v. pravidlá hry, v. evanjelium; Laco mu vykladal krásne zásady. (Jégé) Agitátori vykladali o družstvách. (Taj.); v. sny, karty, z kariet veštiť, predpovedať budúcnosť;

2. vykladať si (čo ako) vkladať do niečoho nejaký zmysel, vysvetľovať si, chápať, ponímať istým spôsobom: Nikto si jeho reč pre seba dobre nevykladal. (Kal.); dobre, zle si niečo v. dobre al. dobromyseľne, zle al. zlomyseľne si niečo vysvetľovať; zastar. A ty si to azda na zlô vykladáš? (Tim.)

3. (bezpredm. i čo, o čom) hovoriť, rozprávať, rozkladať, zoširoka prednášať: Nože, nevykladajte už toľko. (Jégé) Vykladal mi celé hodiny o starorímskej bohoslužbe. (Žáry)

4. zastar. rozkladať a nariekať nad mŕtvym: Ak vykladá, tak vykladá nad obrázkom svojej dcéry. (Dobš.) „Tatenko môj,“ počuť vykladať, „ako len budem bez vás?“ (Ráz.);

dok. k 1 vyložiť2


vyložiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) premiestiť z vnútra von: Len čo stroje prišli, vyložili ich z vagónov. (Heč.) Ráno vyložila sliepku z hniezda na dvor. (Šolt.) Loď vyložila svoj náklad. (Kuk.); pren. hovor. (ne)vyloží nohu z domu (ne)vyjde.

2. (čo na čo) položiť niekam hore: Lojzko vyložil na stôl dva zlatiaky. (Jégé) Vyložil som si nohy na lavicu. (Taj.)

hovor. Ten by srdce na dlaň vyložil o dobrosrdečnom, dobráckom človeku; hovor. Musel by karty vyložiť (Jil.) prezradiť, ukázať pravdu, úmysly, plány.

3. expr. (koho, čo) vyhodiť, vypudiť odniekiaľ: Z úradu ťa vyložia, gážu ti zadržia. (Karv.) V nedeľu vyložili z bytu rodinu. (Žáry)

4. (koho na čo) vysadiť, dať na nejaký dopravný prostriedok: Otecko ho vyložil na vlak. (Vám.)

5. (koho) vysadiť, dať dolu z nejakého dopravného prostriedku: Nariekal, že ho vyložila v Bordeaux. (Kuk.) V Šalkovej vás vyložím. (Taj.)

6. (čo) položiť von, obyč. tovar a ponúknuť na predaj, vystaviť: Pred šiatrom je už tovar vyložený. (Kuk.)

7. (čo) položiť tak, aby to bolo vidno, vyvesiť: v. zoznamy voličov;

8. (čo čím) úplne pokryť, obložiť: Cestu sme vyložili kameňom. (Tat.) Izba bola vyložená tureckými kobercami. (Jégé);

nedok. k 1, 2, 8 vykladať1,

|| vyložiť sa

1. expr. zried. vystrčiť sa na viditeľné miestto: Hana vyložila sa do obloka. (Gráf)

2. kart. slang. vyložiť istý počet karát;

nedok. k 2 vykladať sa


vyložiť2, -í, -ia dok. (čo) nájsť zmysel, obsah, pôvod, príčinu niečoho, urobiť jasným, vysvetliť: Daktoré príčiny už Kollár vo svojom spise vyložil. (Štúr) Doktor vyložil Dacíkovi jeho stav. (Taj.) Houdek mu vyložil, čo podstúpil. (Záb.); v. niekomu karty veštením niečo predpovedať;

nedok. vykladať2

Morfologický analyzátor

vyložiť dokonavé sloveso
(ja) vyložím VKdsa+; (ty) vyložíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyloží VKdsc+; (my) vyložíme VKdpa+; (vy) vyložíte VKdpb+; (oni, ony) vyložia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyložil VLdsam+; (ona) vyložila VLdsaf+; (ono) vyložilo VLdsan+; (oni, ony) vyložili VLdpah+;
(ty) vylož! VMdsb+; (my) vyložme! VMdpa+; (vy) vyložte! VMdpb+;
(nejako) vyložiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyložiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor