Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyložiť1 dok.

1. premiestniť zvnútra (dopr. prostriedku) von: v. náklad, v. chorého z auta

2. takto vyprázdniť: v. vagóny

3. položiť na vyvýšené miesto: v. knihu na policu, v. si nohy na gauč

4. položiť na prístupné miesto, predložiť: v. podpisové hárky, zoznamy voličov; v. karty na stôl i fraz. otvorene povedať

5. vystaviť, ponúknuť na predaj: v. tovar (do výkladu)

6. (úplne) pokryť, obložiť: v. cestu kockami, kúpelňu kachličkami;

nedok. vykladať1

// vyložiť sa hovor. (pri kartovej hre) predložiť potrebné karty spoluhráčom;

nedok. vykladať sa


vyložiť2 dok.

1. vysvetliť (význ. 1): v. význam slova (v slovníku), učiteľ v-l novú látku

2. rozpovedať: zoširoka v. svoje zážitky;

nedok. vykladať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyložiť ‑í ‑ia dok.; vyložiť sa

vyložiť sa -ží sa -žia sa vylož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.


vyložiť -ží -žia vylož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhuvyjasniťujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmyvysvetliťvyložiťkniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postupkniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanoviskohovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo idedemonštrovaťilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej stranyexpr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietilaodôvodniťzdôvodniťpodoprieťpodložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konaniezastar. spovedomiť (Timrava)poobjasňovaťpoosvetľovaťpoozrejmovaťpovyjasňovaťpovysvetľovaťpovykladať (postupne, viac vecí)


obložiť 1. pokryť niečo, niekoho dookola al. na povrchu niečoho • obklásť: obložiť, obklásť budovu mramorom; obložiť, obklásť chorého vankúšmipoobkladaťpovykladať: kúpeľňu poobkladať, povykladať kachličkamivyložiťvydláždiť (obložiť dlažbou): námestie vyložili, vydláždili mačacími hlavamivystlaťobostlať (obložiť niečím poddajným): vystlať, obostlať kôš machomvystužiť (obložiť niečím pevným): vnútro vystužené drevom

2. pripraviť jedlo pridaním príloh • hovor. garnírovať: mäso obložiť, garnírovať zeleninouozdobiť (ozdobne obložiť): misa obložená, ozdobená vajcami a šalátom


pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryťprikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusomzastrieťkniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojomvyložiťpovykladaťobložiťpoobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sausadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytkurozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestomsadnúť: na stromy sadla osuheľpousádzať sapousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3


porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


vyložiť2 p. vysvetliť


vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povaluvyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na brehexpr.: vytrepaťvyteperiťvyrepetiťvyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvorodniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veciodpratať (nesením odstrániť): odpratať smetivynosiťvyvláčiťpovynášaťpovyvláčaťpovyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecťvyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľvyhlásiťoznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3


vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odprataťvyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbuhovor. vyramovať: vyramovali celú skriňuvyniesťvyložiťexpr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvorodstrániť: odstrániť sneh spred domupovypratávaťpovypratúvaťpovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

2. p. vyhnať 1; vyľudniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vykladať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo) vyberať, vynášať, vyhadzovať znútra von: v. tovar z vagónov; Vykladali z košov, každá čo doniesla. (Tim.) Vykladala som deťom potrebné veci zo skrine. (Šolt.)

2. (čo kam) brať odniekiaľ a klásť niekam (obyč. na povrch). v. karty na stôl; Začal vykladať na stôl balíčky peňazí. (Pláv.)

3. (čo čím, zried. i z čoho) pokrývať povrch (plochu) niečoho kúskami nejakého materiálu (často s cieľom vyzdobiť, ozdobiť niečo): Chlapi vykladali zákopy pažiťou. (Taj.); nôž vykladaný perleťou (Vaj.); drevom vykladané dlažby ulice (Jes.); portréty vykladané z dreva (Jes-á);

dok. vyložiť1

|| vykladať sa kart. slang. vykladať istý počet karát;

dok. vyložiť sa


vykladať2, -á, -ajú nedok.

1. (čo, o čom, čo komu) objasňovať zmysel, princíp, podstatu niečoho, vysvetľovať: v. zákon, v. pravidlá hry, v. evanjelium; Laco mu vykladal krásne zásady. (Jégé) Agitátori vykladali o družstvách. (Taj.); v. sny, karty, z kariet veštiť, predpovedať budúcnosť;

2. vykladať si (čo ako) vkladať do niečoho nejaký zmysel, vysvetľovať si, chápať, ponímať istým spôsobom: Nikto si jeho reč pre seba dobre nevykladal. (Kal.); dobre, zle si niečo v. dobre al. dobromyseľne, zle al. zlomyseľne si niečo vysvetľovať; zastar. A ty si to azda na zlô vykladáš? (Tim.)

3. (bezpredm. i čo, o čom) hovoriť, rozprávať, rozkladať, zoširoka prednášať: Nože, nevykladajte už toľko. (Jégé) Vykladal mi celé hodiny o starorímskej bohoslužbe. (Žáry)

4. zastar. rozkladať a nariekať nad mŕtvym: Ak vykladá, tak vykladá nad obrázkom svojej dcéry. (Dobš.) „Tatenko môj,“ počuť vykladať, „ako len budem bez vás?“ (Ráz.);

dok. k 1 vyložiť2


vyložiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) premiestiť z vnútra von: Len čo stroje prišli, vyložili ich z vagónov. (Heč.) Ráno vyložila sliepku z hniezda na dvor. (Šolt.) Loď vyložila svoj náklad. (Kuk.); pren. hovor. (ne)vyloží nohu z domu (ne)vyjde.

2. (čo na čo) položiť niekam hore: Lojzko vyložil na stôl dva zlatiaky. (Jégé) Vyložil som si nohy na lavicu. (Taj.)

hovor. Ten by srdce na dlaň vyložil o dobrosrdečnom, dobráckom človeku; hovor. Musel by karty vyložiť (Jil.) prezradiť, ukázať pravdu, úmysly, plány.

3. expr. (koho, čo) vyhodiť, vypudiť odniekiaľ: Z úradu ťa vyložia, gážu ti zadržia. (Karv.) V nedeľu vyložili z bytu rodinu. (Žáry)

4. (koho na čo) vysadiť, dať na nejaký dopravný prostriedok: Otecko ho vyložil na vlak. (Vám.)

5. (koho) vysadiť, dať dolu z nejakého dopravného prostriedku: Nariekal, že ho vyložila v Bordeaux. (Kuk.) V Šalkovej vás vyložím. (Taj.)

6. (čo) položiť von, obyč. tovar a ponúknuť na predaj, vystaviť: Pred šiatrom je už tovar vyložený. (Kuk.)

7. (čo) položiť tak, aby to bolo vidno, vyvesiť: v. zoznamy voličov;

8. (čo čím) úplne pokryť, obložiť: Cestu sme vyložili kameňom. (Tat.) Izba bola vyložená tureckými kobercami. (Jégé);

nedok. k 1, 2, 8 vykladať1,

|| vyložiť sa

1. expr. zried. vystrčiť sa na viditeľné miestto: Hana vyložila sa do obloka. (Gráf)

2. kart. slang. vyložiť istý počet karát;

nedok. k 2 vykladať sa


vyložiť2, -í, -ia dok. (čo) nájsť zmysel, obsah, pôvod, príčinu niečoho, urobiť jasným, vysvetliť: Daktoré príčiny už Kollár vo svojom spise vyložil. (Štúr) Doktor vyložil Dacíkovi jeho stav. (Taj.) Houdek mu vyložil, čo podstúpil. (Záb.); v. niekomu karty veštením niečo predpovedať;

nedok. vykladať2

vyložiť1 dk čo
1. premiestniť niečo z vnútra von; vyložiť niečo: (Jánoška) z okna pytworneho giž gednu nohu byl wyložil (ZVOLEN 1640); exponere aliqvid in sole: wyložiti wolačo na hórko (KS 1763); znamenj pro wjchu nech se wyložj (PH 1769); oleg stari obelge, gestli se na slunce wiložj (PR 18. st); na gar, kdy chcess wiložit wčeli, to misto namas s nu (masťou) (RG 18. st)
F. v. nohu z kostola, spovedelnice vyjsť: slib pewny dotut toliko trwagici, dokawat nohi ze spowedelnice newiložime; co powim o tych, kteri swoge hrichy pred knazem zdagu se skrussene oplakawati, a hle, sotwy nohu z kostola wiloža, uss do predessloch neprawosti se nawracagu (MS 1749; 1758)
2. položiť niečo niekam hore: klatik geden pridalo sa geg (Dorote) zo zeme na murik wiložit; (Kováčovi) na konya jačmen wilozit Jano pomahal (VELIČNÁ 1724); (Martin sekeru) wytrhol a na paleniczu wiložil (L. MIKULÁŠ 1774); jednímu ju (Fatimu), kterích venku vícéj stálo, na lúno viložíc, na koňe posedali (BR 1785)
L. žeňe jak za náklad, tak aj za unuváňí mzdu viložíc, odejšli (BR 1785) zaplatiac
3. položiť niečo na niečo, preložiť: potri olegem tanier, wylož nan mad a spraw čapiky; wezmy zelin, w kotle nech ag se wywari, potom wylož ge do tiglička (RT 17. st)
4. viditeľne umiestniť, vystaviť niečo: summu penez Tetzel we wssech mestách nazbjral, kdekoly krám swych odpustek wyložil a prodáwal (SC 17. st); wiceg trpel Spasitel, když na teg žalostiweg komedyi sweho umučeni bil wiloženy k diwany (MS 1758); (Jeroboam) w každém (kostole) zlaté tela wyložil, aby sa jim lyd klanel (PrW 1780)
5. položiť na prístupné miesto, predložiť niečo: propono: kupecké zbožj, kupě wyložiti (WU 1750); na rínku ňé jináč, než jak u nás hovadá k predávaňú bili viložení všecci (BR 1785)
F. Boeoticum ingenium: wssecko se ti na misu wyložiti musý (KrG 1704) povedať po lopate
6. čo s čím pokryť, obložiť niečo niečím: kostel cyhlami wyložiti (VARÍN 1661); powal s tyehlu wyloženy (DUBNICA n. V. 1720); bol stlp od zeme až do nebe postawenj a britwamj a noži wiloženj (MiK 18. st); spis wecy, ktere skrzewa odneseneg gedneg, s čeressnowim drewem wiloženeg armarky, ukradene byly (Kur 18. st)
7. nakladaním navrstviť, navŕšiť niečo: presseda hore do wrchu, prigdete k hrubeg gedli, pry kteregž kopecz gest wiloženi (ORAVA 1667)
8. vystaviť, ponechať vplyvu, pôsobeniu niečoho, niečo: stromy wětru a skáze wyložené gsu (PH 1769); owce ne tak, gako lidé, tegto nemocy wyložené gsu (VOv 1779); (rehoľník) kdiž seba od Boha oddaluge, strylkám neprjtelsky wyloženy gest (BlR 18. st)
9. uviesť, zapísať; určiť niečo: geho (Kutného) gystina, totyzto 2 woly a jalowyczu a klusu, to se ma gemu wylozyti (SLIAČE 1596); Vadičov tež onmoho menej pred urbarom mel, jako nyni v urbari vyložene grunty su (LYSICA 1775 LP); na toto pismo bude potrebno dat wiložit, w kteru hodinu possel donesol richtarowi (HRANOVNICA 1782); ga gako horar, nikomu wjceg, gen gako w assignacyi wyložené budé, rubati nedopustjm (PONIKY 1793)
L. v. deň stanoviť: vilozilj sme bolj tomu den, zebi bol ke mne pryssyel pan Peter (KREMNICA 1569 E)
10. previesť do iného jazyka, preložiť niečo: (verše) se na slowensky gazik takto pohodlne wiložiti múžu (ŽS 1764); katechyzmus na mnohé gazyky rozličných národuw gest wyložený (ST 1797)

vyložiť2 dk čo
1. urobiť jasným, vysvetliť niečo: nenarodil se ten czlowek, ktery by sen mohl každy wiložit (BV 1652); Daniel Pismo prstem Božjm psane bude mocý čitati a wiložjti (SK 1697); prissel Moyžjss, wyložil wssecky reči, které byl rozkázal Pán (KB 1757); wiložim a wiswetlim ti, co se wilozit a wiswetlit nemože (MS 1758); involutum evolvere: zatmawenu wec wyložiti (KS 1763)
2. rozpovedať niečo: rem dicam breviter: wěc krátce prednesem, wyložim (WU 1750); to také stogi za prácj, abich konec ziwobiti geho (Antona) nakradce wiložil (VP 1764); žádnímu jsem ješťe dosavád múj stav ňeviložila, vám ho techdi viložím dúverňe (BR 1785)
L. rečou v. vyjadriť slovami: neňy nam možne, aby sme rečú wyložiť mohli, co o nem (Bohu) rozumime (PP 1734)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyložiť: →speex →vorbis
a nesprávne vyložil článok et a erronément interprété l'article
a vyložiť každý rok et de débarquer chaque année
množstvá, ktoré sa vyložia les quantités qui seront déchargées
na palube a vyložiť à bord et débarqués
otec vyložil na stôl père posa sur la table
prvého stupňa nesprávne vyložil de première instance a mal interprété
sa vyložia z každého seront déchargées de chaque
vyložil na stôl fľašu avançant sur la table la bouteille
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu