vykladať1, -á, -ajú nedok.
1. (čo) vyberať, vynášať, vyhadzovať znútra von: v. tovar z vagónov; Vykladali z košov, každá čo doniesla. (Tim.) Vykladala som deťom potrebné veci zo skrine. (Šolt.)
2. (čo kam) brať odniekiaľ a klásť niekam (obyč. na povrch). v. karty na stôl; Začal vykladať na stôl balíčky peňazí. (Pláv.)
3. (čo čím, zried. i z čoho) pokrývať povrch (plochu) niečoho kúskami nejakého materiálu (často s cieľom vyzdobiť, ozdobiť niečo): Chlapi vykladali zákopy pažiťou. (Taj.); nôž vykladaný perleťou (Vaj.); drevom vykladané dlažby ulice (Jes.); portréty vykladané z dreva (Jes-á);
dok. vyložiť1
|| vykladať sa kart. slang. vykladať istý počet karát;
dok. vyložiť sa
vykladať2, -á, -ajú nedok.
1. (čo, o čom, čo komu) objasňovať zmysel, princíp, podstatu niečoho, vysvetľovať: v. zákon, v. pravidlá hry, v. evanjelium; Laco mu vykladal krásne zásady. (Jégé) Agitátori vykladali o družstvách. (Taj.); v. sny, karty, z kariet veštiť, predpovedať budúcnosť;
2. vykladať si (čo ako) vkladať do niečoho nejaký zmysel, vysvetľovať si, chápať, ponímať istým spôsobom: Nikto si jeho reč pre seba dobre nevykladal. (Kal.); dobre, zle si niečo v. dobre al. dobromyseľne, zle al. zlomyseľne si niečo vysvetľovať; zastar. A ty si to azda na zlô vykladáš? (Tim.)
3. (bezpredm. i čo, o čom) hovoriť, rozprávať, rozkladať, zoširoka prednášať: Nože, nevykladajte už toľko. (Jégé) Vykladal mi celé hodiny o starorímskej bohoslužbe. (Žáry)
4. zastar. rozkladať a nariekať nad mŕtvym: Ak vykladá, tak vykladá nad obrázkom svojej dcéry. (Dobš.) „Tatenko môj,“ počuť vykladať, „ako len budem bez vás?“ (Ráz.);
dok. k 1 vyložiť2
vyložiť1, -í, -ia dok.
1. (čo) premiestiť z vnútra von: Len čo stroje prišli, vyložili ich z vagónov. (Heč.) Ráno vyložila sliepku z hniezda na dvor. (Šolt.) Loď vyložila svoj náklad. (Kuk.); pren. hovor. (ne)vyloží nohu z domu (ne)vyjde.
2. (čo na čo) položiť niekam hore: Lojzko vyložil na stôl dva zlatiaky. (Jégé) Vyložil som si nohy na lavicu. (Taj.)
● hovor. Ten by srdce na dlaň vyložil o dobrosrdečnom, dobráckom človeku; hovor. Musel by karty vyložiť (Jil.) prezradiť, ukázať pravdu, úmysly, plány.
3. expr. (koho, čo) vyhodiť, vypudiť odniekiaľ: Z úradu ťa vyložia, gážu ti zadržia. (Karv.) V nedeľu vyložili z bytu rodinu. (Žáry)
4. (koho na čo) vysadiť, dať na nejaký dopravný prostriedok: Otecko ho vyložil na vlak. (Vám.)
5. (koho) vysadiť, dať dolu z nejakého dopravného prostriedku: Nariekal, že ho vyložila v Bordeaux. (Kuk.) V Šalkovej vás vyložím. (Taj.)
6. (čo) položiť von, obyč. tovar a ponúknuť na predaj, vystaviť: Pred šiatrom je už tovar vyložený. (Kuk.)
7. (čo) položiť tak, aby to bolo vidno, vyvesiť: v. zoznamy voličov;
8. (čo čím) úplne pokryť, obložiť: Cestu sme vyložili kameňom. (Tat.) Izba bola vyložená tureckými kobercami. (Jégé);
nedok. k 1, 2, 8 vykladať1,
|| vyložiť sa
1. expr. zried. vystrčiť sa na viditeľné miestto: Hana vyložila sa do obloka. (Gráf)
2. kart. slang. vyložiť istý počet karát;
nedok. k 2 vykladať sa
vyložiť2, -í, -ia dok. (čo) nájsť zmysel, obsah, pôvod, príčinu niečoho, urobiť jasným, vysvetliť: Daktoré príčiny už Kollár vo svojom spise vyložil. (Štúr) Doktor vyložil Dacíkovi jeho stav. (Taj.) Houdek mu vyložil, čo podstúpil. (Záb.); v. niekomu karty veštením niečo predpovedať;
nedok. vykladať2