liečiť, -i, -ia nedok.
1. (koho, čo) liečivými prostriedkami odstraňovať, potláčať chorobu, hojiť, uzdravovať: l. ľudí, l. chorých, l. zvieratá; l. rany, neduhy, choroby, l. zelinkami, ožarovaním, liekmi, masťami, penicilínom;
2. (koho z čoho) zbavovať nezdravých, chorobných, nežiadúcich príznakov, návykov a pod.: l. niekoho z opojenia, z omylov;
dok. vyliečiť
|| liečiť sa (bezpredm. i z čoho) byť v lekárskom ošetrení, uzdravovať sa: l. sa z pľúcneho neduhu; l. sa v kúpeľoch, v nemocnici;
dok. vyliečiť sa
vyliečiť, -i, -ia dok.
1. (koho) liečivými prostriedkami vrátiť niekomu zdravie, uzdraviť: Márne reči, mňa doktor nevylieči. (Botto) Pána opáta vyliečilo jedine jeho víno. (Al.)
2. (čo) liečivými prostriedkami za. celiť, vyhojiť: Moje nohy už nemôžem vyliečiť. (Jégé) Jarné slniečko vylieči všetky choroby. (Janč.); pren. expr. Vytiahla ihlu a vyliečila jeho chorú nohavicu (Kuk.) zašila.
● Čas vylieči všetky rany (prísl.) po čase sa na všetko zabudne.
|| vyliečiť sa
1. užívaním liečivých prostriedkov znovu získať zdravie, uzdraviť sa, vyzdravieť: Tešili ju, že sa o niekoľko dní vylieči. (Jégé)
2. (z čoho) vedomým úsilím prekonať nejaký cit: Jožina sa vyliečila zo svojej bolesti. (Jil.) Každý chlap sa musí vyliečiť zo zaľúbenosti. (Tat.)