vyliečiť -i dok.
1. liečením vrátiť zdravie, uzdraviť: v nemocnici ho v-li, v. pacienta zo zranenia
2. liečením prekonať, odstrániť: v. chorobu, zlomeninu
3. expr. zbaviť niečoho neželaného: to ho v-lo z lenivosti
// vyliečiť sa
1. liečením získať zdravie, uzdraviť sa, vyzdravieť: v. sa z tuberkulózy
2. expr. zbaviť sa niečoho neželaného: v. sa zo sklamania
uzdraviť sa stať sa zdravým • vyzdravieť • ozdravieť: už neveril, že sa uzdraví, že vyzdravie, ozdravie; po operácii rýchlo ozdravel • vyliečiť sa (uzdraviť sa liečením): mal ťažkú chorobu, ale sa vyliečil • zotaviť sa • hovor.: vystrábiť sa • zostrábiť sa (z choroby): po pol roku sa z astmy vystrábil, zostrábil • expr.: vylízať sa • vykýchať sa (dostať sa z choroby al. z inej nepríjemnosti) • hovor. vykurírovať sa: vykurírovať sa z nádchy • expr.: zviechať sa • pozviechať sa: zviechať sa z chrípky • pozbierať sa • vyhojiť sa: vyhojiť sa z rán; rany sa vyhoja
vyliečiť liečením vrátiť zdravie • uzdraviť: vyliečili, uzdravili ho bylinky • vyhojiť • zahojiť • zhojiť (obyč. ranu): vyhojí, z(a)hojí si rany masťou • hovor. vykurírovať: vykuríroval som babku čajmi • vyležať (vyliečiť ležaním): chrípku treba vyležať • expr. zastrábiť (Dobšinský) • expr. vylízať (dostať z choroby al. inej nepríjemnosti): zranenie si vylízal • ozdraviť (urobiť vhodným pre zdravie): ozdraviť prostredie
vyliečiť sa p. uzdraviť sa
zaceliť sa stať sa celým, celistvým (obyč. o rane, často i pren. o duševnej bolesti) • zacelieť • sceliť sa • scelieť: rana sa po operácii rýchlo zacelila, scelila; otvor po guľke zacelel, scelel; bolesť zo straty sa nemohla zaceliť • zjazviť sa • zajazviť sa: rany sa časom z(a)jazvili • zrásť • zrásť sa (rastom utvoriť celok): kosť (sa) zrástla • zahojiť sa • vyliečiť sa (stať sa zdravým): zlomenina sa ti skoro zahojí, vylieči; duševná boľačka sa ešte nezahojila, nevyliečila • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane)
zahojiť sa stať sa znova zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o chorobe na tele) • vyhojiť sa: odrenina sa ti zahojí, vyhojí; oči sa mi obkladmi zahojili, vyhojili • zried. zhojiť sa • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť (o rane) • zajazviť sa • zjazviť sa (zahojiť sa vytvorením jazvy) • expr. zastrábiť sa: škrabnutie sa zastrábi rýchlo • vyliečiť sa • hovor. vystrábiť sa (liečením sa zahojiť): poranenie sa vyliečilo, vystrábilo bez následkov • pohojiť sa (postupne)
liečiť, -i, -ia nedok.
1. (koho, čo) liečivými prostriedkami odstraňovať, potláčať chorobu, hojiť, uzdravovať: l. ľudí, l. chorých, l. zvieratá; l. rany, neduhy, choroby, l. zelinkami, ožarovaním, liekmi, masťami, penicilínom;
2. (koho z čoho) zbavovať nezdravých, chorobných, nežiadúcich príznakov, návykov a pod.: l. niekoho z opojenia, z omylov;
dok. vyliečiť
|| liečiť sa (bezpredm. i z čoho) byť v lekárskom ošetrení, uzdravovať sa: l. sa z pľúcneho neduhu; l. sa v kúpeľoch, v nemocnici;
dok. vyliečiť sa
vyliečiť, -i, -ia dok.
1. (koho) liečivými prostriedkami vrátiť niekomu zdravie, uzdraviť: Márne reči, mňa doktor nevylieči. (Botto) Pána opáta vyliečilo jedine jeho víno. (Al.)
2. (čo) liečivými prostriedkami za. celiť, vyhojiť: Moje nohy už nemôžem vyliečiť. (Jégé) Jarné slniečko vylieči všetky choroby. (Janč.); pren. expr. Vytiahla ihlu a vyliečila jeho chorú nohavicu (Kuk.) zašila.
● Čas vylieči všetky rany (prísl.) po čase sa na všetko zabudne.
|| vyliečiť sa
1. užívaním liečivých prostriedkov znovu získať zdravie, uzdraviť sa, vyzdravieť: Tešili ju, že sa o niekoľko dní vylieči. (Jégé)
2. (z čoho) vedomým úsilím prekonať nejaký cit: Jožina sa vyliečila zo svojej bolesti. (Jil.) Každý chlap sa musí vyliečiť zo zaľúbenosti. (Tat.)