Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyliať -leje -lejú dok.

1. liatím odstrániť, vypustiť: v. vodu z lavóra; v. polievku do misy naliať

2. liatím vyprázdniť: v. plné vedro

3. zvnútra poliať, zaliať: v. sud smolou, dno parafínom

4. obetovať (význ. 1), preliať, vyroniť: krv v-ta za slobodu

5. slang. prepustiť (význ. 2), vyhodiť: v-li ho zo skúšky neobstál

expr.: v. si zlosť, hnev, jed, žlč na niekom vyvŕšiť sa; v. niekomu svoje srdce zdôveriť sa; v. (si) svoj žiaľ pred niekým vyžalovať sa; v. so špinavou vodou aj dieťa prepiatou horlivosťou zmariť dobrý úmysel;

nedok. vylievať -a

// vyliať sa rozliať sa (význ. 1): káva sa v-la po stole; rieka sa v-la z koryta vystúpila (pri povodni);

nedok. vylievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyliať ‑leje ‑lejú ‑lial dok.; vyliať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pomstiť sa 1. vykonať pomstu ako odvetu za skutočnú al. domnelú krivdu • vypomstiť sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveruvyvŕšiť savyliať si zlosť: vyvŕšiť sa, vyliať si zlosť na nevinných

2. spôsobiť neželateľné následky (o veciach, činoch) • vypomstiť sa: omyly sa nám (vy)pomstiapotrestaťvytrestať (postihnúť trestom): nespravodlivé rozhodnutie nás potrestalo, vytrestalo


prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


rozliať 1. liatím rozšíriť po niečom (obyč. neúmyselne) • vyliať: rozliať, vyliať vodu na koberecexpr.: rozčapkaťrozčľapkaťrozčrpkať (malé množstvo): rozčapkal víno po stoleexpr.: rozčrpnúťrozčapnúťrozšplechnúťrozčľapnúť (prudkým pohybom rozliať) • porozlievaťpovylievať (postupne, po troškách)

2. liatím rozdeliť • naliať: rozliať, naliať pivo do pohárovporozlievaťponalievať (postupne)

3. p. rozpustiť 2


roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany • rozliať savyliať sa: farba sa roztiekla, rozlialaporoztekať saporozlievať sapovylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo

2. stať sa veľmi mäkkým • roztopiť sarozpustiť sarozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1


vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúťvyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvorexpr.: vychrstnúťvychlostnúťvychlisnúťchrstnúťchľusnúťchľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj)expr.: vyčrpnúťvyčapnúťvyčľapiťvyčľapnúťvyšplechnúťvyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mliekoexpr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkaťvyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivniceexpr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydaťvykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válovaexpr.: vykycnúťvykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanierrozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obruspovylievaťpovyšplechovaťpovyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)

2. liatím niekam dostať • naliaťvliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohárpovylievaťponalievaťpovlievať (postupne)

3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1


vyroniť vypustiť slzy • uroniť: nevyronil, neuronil ani slzuvyliaťpreliať (slzy): vyliala, preliala veľa sĺz za mužomvyplakať: vyplakať horké slzy nad hrobom dieťaťa


vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezťzliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúťnasadnúťnastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť savyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystaťvysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiťnaskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

liať, leje, lejú nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať: l. vodu, mlieko, tekutinu; pren. lejem slová chvály (Bend.) chválim; l. nádej, útechu do duše dodávať nádej, utešovať

expr. l. slzy plakať; expr. l. do seba (víno a pod.) nemierne piť; l. krv prelievať na bojisku, bojovať; obetovať život; hovor. l. oheň a síru na niekoho veľmi sa hnevať, zlostiť, nadávať; l. smolu, olej na oheň podporovať niečo zlé; l. vodu na oheň mierniť, tíšiť niečo; expr. l. vodu do mora, do Dunaja, do koša robiť zbytočnú, márnu robotu;

2. (čo) niečo rozpustené, tekuté nalievať do foriem; formovať: l. kov, železo; l. zvonce, prstene, sponky; l. olovo na Ondreja starý zvyk mladých dedinských dievčat liať v noci z 30. nov. na 1. dec. roztavené olovo do vody a podľa tvarov odliatkov predpovedať, či sa do roka vydajú;

3. neos. expr. (o daždi) husto pršať: Vonku lialo čoraz väčšmi. (Zgur.)

4. dávať šťavu, mok (o hrozne): hrozno tohto roku leje;

opak. lievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vyliať, k 2 uliať, odliať

|| liať sa tiecť, vylievať sa, vytekať: slzy sa lejú prúdom z oka, krv sa cíčkom, cícerkom leje z rany, pot sa z nich lial, pot sa leje z čela, dážď sa leje ako z krhly, ako z putne, ako z cievok, ako z vedra; Na druhý deň sa lialo (Jes.) husto pršalo; pren. svetlo, svit, jas sa leje do izby šíri sa, vniká; lejú sa prúdy reči plynú; žart. Bolo to v krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala začiatok rozprávok upozorňujúci na neskutočný ráz vyprávaného deja


vyliať, -leje, -lejú, -liaty dok.

1. (čo) liatím z niečoho vypustiť, rozliať: v. vodu z džbána; Kováč vylial pohár piva. (Jégé); pren. Stano vylial celú biedu svojho srdca (Vaj.) vyjadril. Chlapec vyleje zo seba všetok žiaľ (Heč.) vyžaluje sa.

2. (čo kam) liatím niekam dostať, vliať, naliať: Špiritus sa vyleje na kastról a potom zažne. (Ráz.) Knúrňava vylial decík do seba ako do studne (Urb.) vypil. Nik za golier nevyleje (úsl.) (o liehových nápojoch) každý rád vypije.

3. (čo, čoho) preliať, vyroniť: Ta slobodu milú kto krv vyleje. (Kuzm.) Koľko potu vyliali sme s materou na každú piaď lúčky! (Taj.)

4. expr. (koho) vyhnať, vypudiť, vyhodiť odniekiaľ: v. leňochov z podniku; Šuchli ho do športovej redakcie a ešte nevie, či ho nevylejú. (Urb.)

5. (čo) znútra niečím obliať, poliať: vyliatie ložísk; cínom vyliata rukoväť (Lask.);

nedok. vylievať, -a, -ajú

|| vyliať sa prudko vytiecť z niečoho, rozliať sa: Rieky sa vyliali z korýt. (Heč.) Všetka krv vyliala sa mu zo srdca. (Tim.); pren. Slnce sa vylialo na dolinu Váhu (Kal.) osvietilo dolinu;

dok. vylievať sa

|| vyliať si hovor. v spojení vyliať si zlosť, hnev, jed ap. (na kom, na čom) vyvŕšiť sa, pomstiť sa, vypomstiť sa: Balogh si vylial zlosť na palierovi. (Zúb.) Chlapi si museli na niečom vyliať dlho utajovaný hnev. (Hor.);

nedok. vylievať si

Morfologický analyzátor

vyliať dokonavé sloveso
(ja) vylejem VKdsa+; (ty) vyleješ VKdsb+; (on, ona, ono) vyleje VKdsc+; (my) vylejeme VKdpa+; (vy) vylejete VKdpb+; (oni, ony) vylejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vylial VLdsam+; (ona) vyliala VLdsaf+; (ono) vylialo VLdsan+; (oni, ony) vyliali VLdpah+;
(ty) vylej! VMdsb+; (my) vylejme! VMdpa+; (vy) vylejte! VMdpb+;
(nejako) vylejúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor