Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyletieť -í -ia dok.

1. letom sa dostať von: vták v-l z hniezda

2. letom sa dostať hore: holub v-l na strechu, lietadlo v-í do výšky

3. expr. rýchlo, prudko vybehnúť: v-l z izby ako strela

4. expr. vyskočiť (pri prudkej reakcii ap.); takto reagovať: v-l zo stoličky; pri najmenšej narážke hneď v-í

5. (o veciach) po zásahu, náraze ap. sa uvoľniť: z fľaše v-la zátka, roleta s rachotom v-la; taška mu v-la z ruky

6. pri explózii byť vyhodený (do vzduchu): most, vlak v-l do povetria

7. expr. (o slovách) mimovoľne uniknúť, vykĺznuť (sa): poznámka mu v-la z úst

8. expr. byť vylúčený, prepustený: v. zo školy, z práce; v. zo skúšky neurobiť ju;

nedok. vylietať1 -a, vyletúvať -a, vylietavať -a, vyletovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyletieť ‑í ‑ia ‑el dok.

osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieťvylietnuťvypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmivyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povaluvyraziťexpr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakovexpr. vytrieliťšport.: vyštartovaťodštartovaťexpr.: vyfrknúťvyfrčať: chlapec vyfrkol z dveríexpr.: vybŕknuťvybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domuvylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehaťpovybehúvaťpovybehávaťpovybehovaťexpr.: povyletovaťpovyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť


vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovaťvybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovaťvybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiťvyletieťvybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieťpohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sazblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vyletieť 1. p. vybehnúť 1 2. p. vyskočiť 2 3. p. vybuchnúť 2, 3


vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na vozvyhodiť savyšvihnúť saexpr. vyhupnúť (sa)kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradláexpr. vylučiť sa (Dobšinský)vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúťvyletieťvylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškouexpr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa


vzlietnuť zdvihnúť sa zo zeme letom • vzletieť: každú chvíľu vzlietne, vzletí z letiska lietadlovyletieť (letom sa dostať hore): vták kolmo vyletel do výškyvzniesť sazdvihnúť sa (pomalým letom sa dostať hore): vetroň sa vzniesol, zdvihol k oblakom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyletieť, -í, -ia dok.

1. letom sa dostať odniekiaľ von, letom niečo opustiť: vrabec vyletel z hniezda; Vyletel nám zo včelína veľký roj. (Bend.) Havran vyletel a zmizol. (Ondr.); pren. Janko, povedz, nežiada sa aj tebe odísť, vyletieť z domu. (Tat.)

expr. Chlapi div z kože nevyletia (Tat.)veľmi rozčúlení.

2. letom sa dostať hore, letom vystúpiť do výšky: Motýľ vyletí proti slnku. (Ondr.) Perlička pokúšala sa vyletieť na hrušku. (Karv.) Pávica vyletela na vrch. (Vám.); pren. expr. Obočie riaditeľa vyletelo do výšky (Karv.) zdvihlo sa.

3. expr. rýchle, prudko vybehnúť odniekiaľ: Lili vyletela z ambitu ani strela. (Vaj.) Priekupník vyletel von ako šarkan. (Žáry) Zuza vyletí z kuchyne. (Heč.)

4. expr. prudko vstať, povstať, vyskočiť: Kukšíčka vyletela zo stoličky. (Zgur.)

5. výbuchom traskavín byť vyhodený od vzduchu: Loď vyletí do vzduchu pušným prachom vyhodená. (Vlč.); pren. Výbuchom vyleteli najkultúrnejšie čiastky sveta do povetria. (Jégé)

6. expr. (o slovách, o reči) mimovoľne uniknúť, vyjsť z úst: Podchvíľou vyletelo nejaké to prudké citoslovce. (Heč.) Z úst vyleteli mrzké slová. (Fr. Kráľ) Z hrdiel chlapcov vyletí radostný pozdrav. (Pláv.)

7. (zvuku) zaznieť odniekiaľ, ozvať sa: Dierou vyletel jačiaci opilý hlas. (Jil.) Ostrý hlas vyletel na ulicu. (Rys.)

8. po náraze al. prudkom pohybe odniekiaľ vypadnúť, uvoľniť sa: Maťo padol na slamu a z ruky mu vyletel lampáš. (Jégé) Dvere s praskotom vyleteli. (Ráz.) Tresol som ho po hube, hneď mu sánky vyleteli. (Urb.)

9. expr. byť vylúčený, prepustený zo zamestnania, zo služby ap.: Zároveň s ním vyletel Lancuško, druhý faktor z tlačových podnikov. (Tat.) Kňazovi zahrozili, že vyletí ako rechtor. (Vaj.); škol. slang. v. zo skúšky neprospieť, prepadnúť;

nedok. k 1-5 vyletovať, -uje, -ujú i vyletúvať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

vyletieť dokonavé sloveso
(ja) vyletím VKdsa+; (ty) vyletíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyletí VKdsc+; (my) vyletíme VKdpa+; (vy) vyletíte VKdpb+; (oni, ony) vyletia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyletel VLdsam+; (ona) vyletela VLdsaf+; (ono) vyletelo VLdsan+; (oni, ony) vyleteli VLdpah+;
(ty) vyleť! VMdsb+; (my) vyleťme! VMdpa+; (vy) vyleťte! VMdpb+;
(nejako) vyletiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyletieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor