Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyletieť -í -ia dok.

1. letom sa dostať von: vták v-l z hniezda

2. letom sa dostať hore: holub v-l na strechu, lietadlo v-í do výšky

3. expr. rýchlo, prudko vybehnúť: v-l z izby ako strela

4. expr. vyskočiť (pri prudkej reakcii ap.); takto reagovať: v-l zo stoličky; pri najmenšej narážke hneď v-í

5. (o veciach) po zásahu, náraze ap. sa uvoľniť: z fľaše v-la zátka, roleta s rachotom v-la; taška mu v-la z ruky

6. pri explózii byť vyhodený (do vzduchu): most, vlak v-l do povetria

7. expr. (o slovách) mimovoľne uniknúť, vykĺznuť (sa): poznámka mu v-la z úst

8. expr. byť vylúčený, prepustený: v. zo školy, z práce; v. zo skúšky neurobiť ju;

nedok. vylietať1 -a, vyletúvať -a, vylietavať -a, vyletovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyletieť ‑í ‑ia ‑el dok.

vyletieť -tí -tia vyleť! -tel -tiac -tenie dok.

osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


vybehnúť 1. behom sa dostať von al. hore • expr.: vyletieťvylietnuťvypáliť: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehnúť, vyletieť hore schodmivyjsť (krokom): rýchlo vyjsť na povaluvyraziťexpr. vyrútiť sa (prudko, s útočným cieľom): z hory vyrazilo, vyrútilo sa stádo diviakovexpr. vytrieliťšport.: vyštartovaťodštartovaťexpr.: vyfrknúťvyfrčať: chlapec vyfrkol z dveríexpr.: vybŕknuťvybrnknúť (obyč. letom, náhle): vtáča, zajac vybŕkne z kríka; dievča vybrnklo z domuvylietať (jeden po druhom) • expr. vycválať (cvalom vybehnúť) • povybiehaťpovybehúvaťpovybehávaťpovybehovaťexpr.: povyletovaťpovyletúvať (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. p. zabehnúť 1 3. p. vyrásť 1 4. p. vykypieť


vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovaťvybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovaťvybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiťvyletieťvybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieťpohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sazblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vyletieť 1. p. vybehnúť 1 2. p. vyskočiť 2 3. p. vybuchnúť 2, 3


vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na vozvyhodiť savyšvihnúť saexpr. vyhupnúť (sa)kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradláexpr. vylučiť sa (Dobšinský)vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúťvyletieťvylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškouexpr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa


vzlietnuť zdvihnúť sa zo zeme letom • vzletieť: každú chvíľu vzlietne, vzletí z letiska lietadlovyletieť (letom sa dostať hore): vták kolmo vyletel do výškyvzniesť sazdvihnúť sa (pomalým letom sa dostať hore): vetroň sa vzniesol, zdvihol k oblakom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyletieť, -í, -ia dok.

1. letom sa dostať odniekiaľ von, letom niečo opustiť: vrabec vyletel z hniezda; Vyletel nám zo včelína veľký roj. (Bend.) Havran vyletel a zmizol. (Ondr.); pren. Janko, povedz, nežiada sa aj tebe odísť, vyletieť z domu. (Tat.)

expr. Chlapi div z kože nevyletia (Tat.)veľmi rozčúlení.

2. letom sa dostať hore, letom vystúpiť do výšky: Motýľ vyletí proti slnku. (Ondr.) Perlička pokúšala sa vyletieť na hrušku. (Karv.) Pávica vyletela na vrch. (Vám.); pren. expr. Obočie riaditeľa vyletelo do výšky (Karv.) zdvihlo sa.

3. expr. rýchle, prudko vybehnúť odniekiaľ: Lili vyletela z ambitu ani strela. (Vaj.) Priekupník vyletel von ako šarkan. (Žáry) Zuza vyletí z kuchyne. (Heč.)

4. expr. prudko vstať, povstať, vyskočiť: Kukšíčka vyletela zo stoličky. (Zgur.)

5. výbuchom traskavín byť vyhodený od vzduchu: Loď vyletí do vzduchu pušným prachom vyhodená. (Vlč.); pren. Výbuchom vyleteli najkultúrnejšie čiastky sveta do povetria. (Jégé)

6. expr. (o slovách, o reči) mimovoľne uniknúť, vyjsť z úst: Podchvíľou vyletelo nejaké to prudké citoslovce. (Heč.) Z úst vyleteli mrzké slová. (Fr. Kráľ) Z hrdiel chlapcov vyletí radostný pozdrav. (Pláv.)

7. (zvuku) zaznieť odniekiaľ, ozvať sa: Dierou vyletel jačiaci opilý hlas. (Jil.) Ostrý hlas vyletel na ulicu. (Rys.)

8. po náraze al. prudkom pohybe odniekiaľ vypadnúť, uvoľniť sa: Maťo padol na slamu a z ruky mu vyletel lampáš. (Jégé) Dvere s praskotom vyleteli. (Ráz.) Tresol som ho po hube, hneď mu sánky vyleteli. (Urb.)

9. expr. byť vylúčený, prepustený zo zamestnania, zo služby ap.: Zároveň s ním vyletel Lancuško, druhý faktor z tlačových podnikov. (Tat.) Kňazovi zahrozili, že vyletí ako rechtor. (Vaj.); škol. slang. v. zo skúšky neprospieť, prepadnúť;

nedok. k 1-5 vyletovať, -uje, -ujú i vyletúvať, -a, -ajú

vyletieť dk
1. letom sa dostať von, letom opustiť niečo: wyleti-li komu roy z geho dworu k geho susedowi (ŽK 1473); nijaka slepka wiletela z domu pozustalei (TRENČÍN 1598); potopa prestala, zem oschla, holubice s korabu wyletela (SP 1696); mi z pravej rúčky vyleteu holubčok (RL 17. st); cžlowek prichistane wčelne matky nenagjssel, s kterimy by rog predce wiletet mohel (PeV 1789); ptáča z fertuchy zawazané wyletelo (ID 18. st); (šášky) plodja se z wegcuw obtahnute blanu, ktera kdiš se rospukne, mlade windu a wiletga (PR 18. st);
x. pren žáden z lúpeže ňespravedlivéj osoch nevzali, vileťila z neporádnich rúk jejích, lechťšéj ju straťili, nežli obsáhli (BR 1785) prišli o ňu; veszele mi nyeszvicz, szlunecsko, tento den, viletela radost ze szercze meho ven (CPM 1768) zosmutnel som
F. člowek toho, což slissi, musi snažne ssetriti, aby newimizelo, do powetri newiletelo (SP 1696) nevyšlo naprázdno; effunde bilem: hňew wyleti (KS 1763) pominie sa
2. letom sa dostať hore, vystúpiť do výšky, náb získať kráľovstvo nebeské: wedel, že w tu chwili zemre, ale netrufal, že do nebe prosto wileťy (TP 1691) dostane sa do neba; (svätý Ján) gako negaka orlica ass do nebes wiletel (MS 1758); zdáliž rownú cestu do neba wyletjss staróstliwe nepohledáwag (BlR 18. st)
F. ten ge nestatečny, kdo wzacny biť žáda, čym wižsseg chce wileťeťi, tym hlubsseg upáda (GV 1755) kto vysoko lieta, hlboko padá
3. expr rýchle, prudko vybehnúť odniekiaľ: (René a Van Stiphout) reťazi potrhali, železné jeskiňe, v kteréj zdržaný bívajú, dvere vilámali a vileťeli (BR 1785); -ovať1 ndk k 1: magice gus kridelka (chrústy), wiletugu a biwagu letagice chrusti; dawag wčelkam med, ponewač wiletowat začinagu (PR 18. st); k 2: (duša) wyletuge do nagweselégssyho towarystwa Božjho (BlR 18. st); (orlica) tak potom wilecuge do powetrj, kde gegi zaludek se rozehriwa (Káz 18. st); -úvať frekv k 1: evolare solere: wyletuwati (PD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyletieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu