kypieť, -í, -ia nedok.
1. vylievať sa (z nádoby), prelievať sa následkom prudkého varu al. šumenia: mlieko kypí, šampanské kypí;
2. búrlivo sa prejavovať navonok, búriť sa; vrieť: Malo mu prsia roztrhnúť, tak v ňom všetko kypelo: zlosť, obavy. (Taj.) Na rínku kypí jarmočný život. (Kuk.)
● zdravie mu z tváre kypí vidieť, že je zdravý;
3. (čím) oplývať, prekypovať: k. zdravím, životom, k. hnevom, nenávisťou; pren. líca dobre nekypia krvou (Tim.) sú veľmi červené;
dok. k 1 vykypieť, k 2 vzkypieť
vykypieť, -í, ia dok. vyliať sa (z nádoby) následkom prudkého varenia, zried. šumenia: mlieko vykypelo; V sporáku syčalo mokré drevo zaliate vodou, ktorá vykypela z hrnca. (Jil.) Adela pribehla k sporáku, že jej maslo chce vykypieť. (Tim.); pren. expr. Hnev vykypel (Kuk.) búrlivo sa prejavil. trpezlivosť mu vykypela (J. Chal.) prestal byť trpezlivým.