vykrojiť -í -a dok.
1. krájaním odstrániť, vyrezať: v. hlúb z kapusty
2. takto zbaviť poškodenej časti: v. nahnitý zemiak
3. krájaním utvoriť, vyformovať: v. koliesko z cesta; v. podošvy topánok;
pren. pekne v-ené ústa;
nedok. vykrajovať
vykrajovať p. vykrojiť
vykrojiť, -í, -ia dok.
1. (čo) krájaním z niečoho odstrániť: v. jadrá z jabĺčka (Šolt.);
2. (čo z čoho) krájaním od niečoho oddeliť, vyrezať, vystrihnúť: Pozrela na nohavice, z ktorých bolo umenie vykrojiť kus zdravej látky. (Jégé) Čiapočku vykrojil z dna čierneho klobúka. (Kuk.) Direktor si svojvoľne vykrojil záhradu z dvora. (Letz)
3. (čo) krájaním, rezaním dať niečomu nejaký tvar: Predok mu vykrojili do oblúka. (Kuk.); pren. pekne vykrojené ústa pekného tvaru; vykrojené boky (Švant.) u štíhleho človeka, najmä u ženy; vykrojené šaty s výstrihom; vykrojené topánky (Laz.) s hlboko vyrezanou prednou časťou;
4. zried. (čo z čoho) krájaním, rezaním urobiť, vytvoriť: v. z javora sánočky (J. Kráľ);
nedok. vykrajovať, -uje, -ujú