Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vykrútiť -i dok.

1. krútením uvoľniť, odstrániť: v. si ruku zo zovretia; v. žiarovku odkrútiť

2. krútením dať istý smer, skrútiť, vytočiť: v. si fúzy, v. kolesá (napravo)

3. skrútením ublížiť, presiliť: nev-ť mi ruku! obzeral sa, skoro si hlavu, krk v-l; v. krk sliepke zabiť ju

4. vybaliť (význ. 1): v. olovrant zo servítky

5. hovor. vytancovať: v. všetky dievčence

expr.: v. niekomu, niečomu krk zničiť, zabiť niekoho, niečo; v. si krk a) zabiť sa b) mať neúspech;

nedok. vykrúcať -a

// vykrútiť sa

1. uvoľniť sa (význ. 1), vymaniť sa: v. sa z objatia

2. stratiť rovnosť, pokrútiť sa: ruky sa mu v-li od reumy

3. hovor. vytancovať sa: v. sa v kole

4. výhovorkami ap. sa dostať z nepríjemnej situácie: nútili ho, ledva sa v-l;

nedok. vykrúcať sa

1. k 1 – 4

2. robiť (neprimerané) pohyby, skrúcať sa, zvŕtať sa: nev-j sa, stoj rovno!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vykrútiť ‑i ‑ia dok.; vykrútiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať savyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorkuvyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečohovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiťexpr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecťhovor. expr.: vykľučkovaťvyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)


vykĺznuť (sa) 1. kĺzavým pohybom sa dostať odniekiaľ (obyč. z rúk); expr. dostať sa spod kontroly, vplyvu a pod. • vyšmyknúť sa: lopta sa brankárovi vykĺzla, vyšmykla z ruky; slovo sa vykĺzlo, vyšmyklo z ústukĺznuťušmyknúťšmyknúť sa: pohár jej pri umývaní ukĺzol, ušmykol; tanier sa šmykol zo stolaprekĺznuť: prekĺznuť spomedzi prsty; prekĺzla jej nadávkaexpr. umyknúť: vtáčik umykol z klietkyexpr. uniknúť (spod pôsobenia niečoho): unikol spod povinnostivykrútiť sa: vykrúti sa zo silného objatiavymknúť savymyknúť savytrhnúť sa (trhnutím sa dostať odniekiaľ): vymknúť sa, vytrhnúť sa zo zovretia; záležitosť sa nám vymkla, vymykla z rúkvypadnúť (z rúk): pero mu vypadlo z ruky

2. p. vytratiť sa 1 3. p. vyviaznuť


vykrútiť sa 1. p. vykĺznuť (sa) 1, p. vyviaznuť 2. p. vyhovoriť sa 2 3. p. zatancovať si


vykrútiť 1. p. skrútiť 2 2. p. vytancovať 3. p. vytočiť 1


vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretiauvoľniť saoslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárovvymôcť savyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručiaexpr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiekexpr.: vypantať savyplantať savychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôbexpr.: vykrútiť savyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinnostíhovor.: vytiahnuť savyvliecť savypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretiahovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednostiexpr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali


vytancovať do sýtosti, veľa tancovať; uspokojiť niekoho tancom • hovor. vykrútiť: vytancoval, vykrútil všetky svoje spolužiačkyexpr. vyobracať: vyobracala ho v čardášiexpr. vytočiť: vytočí mladú nevestuexpr.: vyvrtieťvyzvŕtaťpozvŕtať: chlapci nás tak vyvrteli, že sme ledva dýchalihovor. povykrúcaťexpr. povytáčať (postupne, viac osôb)


vytancovať sa dosýta užiť tanca, dovôle tancovať • natancovať sa: ešte sa dosť nevytancovali, nenatancovaliexpr.: vyvrtieť savyzvŕtať sa: mládež sa na diskotéke vytancovala, vyvrtela, vyzvŕtalaexpr.: vyskákať savykrútiť sa: Už ste sa vyskákali, teraz do roboty!expr. vyobracať sa (v tanci)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krútiť, -i, -ia nedok.

1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do otáčavého, kruhového pohybu, pohybovať dokola, točiť, vrtieť: k. motor, kľuku, voda krúti mlynské koleso, k. palicou vo vzduchu, k. granátom, k. chvostom (obyč. o psovi)

k. hlavou nesúhlasiť; k. očami vyvracať oči, afektovať; hovor.: k. nosom výrazom tváre, pohybom nosa vyjadrovať svoj nesúhlas, svoju neľúbosť; k. s niekým vnucovať mu svoju vôľu;

2. (čo) skrúcať, zakrúcať, stáčať: k. si fúzy

hovor. krútil (reč) všelijako sa vyhováral; Krútil reč od najľahostajnejších vecí až na včerajší výjav (Kal.) prechádzal z témy na tému.

3. (čo) otáčaním, točením niečo vyrábať: k. cigarety, k. niť, k. píšťalku

na čertovom kolese krútený chlapík prefíkaný, vybíjaný;

opak. krútievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 skrútiť;

k 3 ukrútiť;

k 1 i pokrútiť, zakrútiť

|| krútiť sa

1. otáčať sa, robiť kruhový pohyb: koleso sa krúti, zem sa krúti; pren. svet sa krúti život beží, ide ďalej: Za mojich čias krútil sa svet o poznanie pomalšie. (Mih.);

pren. hovor. expr. tancovať

hovor. hlava sa mu krúti má závrat;

2. ohýbať sa, prehýbať sa: drevo, lyko sa krúti; chodník sa hadovite krúti (Pláv.); vlasy sa mu krútia sú kučeravé;

3. hovor. usilovne chodiť a pracovať okolo niečoho; stále sa niekde pohybovať: k. sa okolo stroja, okolo kuchyne, krútil sa okolo žien, k. sa v spoločnosti;

4. hovor. stále sa vracať (v reči) k určitej téme: rozhovor sa krúti okolo časových otázok;

opak. krútievať sa;

dok. k 1, 2 skrútiť sa, k pren. vykrútiť sa, k 1 i zakrútiť sa


vykrúcať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čím) krútiť, točiť, vytáčať: Darina počujúc kadejako vykrúcať kľučku z druhej strany, skríkla: „Čo chceš?“ (Tim.) Fúzy v týždni mydlom, do kostola pomádou vykrúca. (Taj.) Idúc kľačať k tabuli, priveľmi vykrúca očami. (Gab.) Bojazlivo vykrúcali krky na všetky strany. (Fig.) Vykrúcam číslo Správy spojov (Karv.) na telefónnom prístroji.

2. (čo, čo z čoho) vybaľovať: Keď žena poháňa, to ide, sťaby zem vykrúcal z plienok. (Hviezd.) Vykrúcala zo šatôčky papier. (Taj.)

3. expr. (koho) tancovať s niekým: Vykrúca všetky krásavice. (Tim) Juro vykrúcal dievčence. (Zgur.)

4. hovor. (bezpredm., zried. i čo, pren. i koho) nepravdivo vysvetľovať, dávať niečomu iný zmysel, vyhýbať, vytáčať, okolkovať, prekrúcať, krútiť: Ela najprv vykrúcala a potom sa hodila matke okolo krku. (Jégé) Vidíte, to je fígeľ vo veci, preto to Jonáš krúti, vykrúca. (Laz.); pren. Papľuh, ešte ma bude vykrúcať, to ťa tak v tej škole (Taj.) dávať iný zmysel reči, prekrúcať;

dok. vykrútiť

|| vykrúcať sa

1. točiť sa, krútiť sa, vytáčať sa: Nemka sa zvíja ako vretenica a vykrúca sa sem i tam. (Kuk.) Ústa sa vykrúcajú. (Al.)

2. expr. tancovať: Pán kartoval, pani vykrúcala sa v tanci. (Taj.)

3. hľadať výhovorky, vytáčať sa, vyhovárať sa: Chlapci tajili a vykrúcali sa. (Jes.) Sused už vedel, že sa darmo vykrúca žene. (Kuk.) Aká práca, taká pláca, vykrúcal sa boháč. (Skal.);

dok. vykrútiť sa


vykrútiť, -i, -ia dok.

1. (čo) krútením odniekiaľ dostať, odstrániť: Vykrútil jej palicu z ruky. (Jégé) Kľúč sme jej vykrútili. (Kuk.) Vykrútil prstienok z prsta. (Zgur.)

2. (čo) vybaliť, rozbaliť: Na železnici vykrútil uzlík, čomu mati dala. (Taj.) Trgalka vykrútila z rožka zástery pytlík. (Zgur.)

3. (čo, zried. čím) vytočiť: Zaškrabol do voňavého mydla a vykrútil fúzy. (Tim.) Drak stisol barana medzi kolená a vykrútil mu pysk dohora. (Chrob.) Kŕč vykrútil obidvom ruky. (Tat.) Pes vykrúti kus hlavou, vypleští ružový jazyk. (Lask.)

expr. v. niekomu krk (krky), hlavou nejakým spôsobom ublížiť, znemožniť niekoho;

4. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vytancovať: Ak Katu nikto nebude krútiť, vykrúť ju aspoň ty. (Tim.) Popíjal, rozprával, aj nevestu vykrútil. (Žáry)

5. (čo) nepravdivo vysvetliť, dať niečomu iný zmysel, prekrútiť: Každé tvrdenie sa dá vykrútiť. (Jégé);

nedok. vykrúcať, k 3 zried. i vykrucovať

|| vykrútiť sa

1. prestať s krútiť: Glog, glog, kocka sa vykrúti a zastane na plátne. (Lask.) Kupectvo zasekne neraz, sťa naše nové parníky, keď sa im vykrúti vrtuľa. (Kuk.)

2. hovor. (s kým) zatancovať si: Vpáli medzi tanečníkov, pochytí mladú, vykrúti sa s ňou a fuk naspäť do krčmy. (Záb.)

3. vymaniť sa z niečoho, dostať sa odniekiaľ: Vstávajúci vykrúti sa jej z objatia. (Ráz.) Periny spadnú z postele a z nich vykrúti sa Marka. (Heč.)

4. (komu i bezpredm.) výhovorkami sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa: Len ako sa Sivákovcom vykrútiť? (Kuk.) Veď sa mu už potom vykrútim, pri vínku to pôjde ľahšie. (Fr. Kráľ);

nedok. vykrúcať sa

Morfologický analyzátor

vykrútiť dokonavé sloveso
(ja) vykrútim VKdsa+; (ty) vykrútiš VKdsb+; (on, ona, ono) vykrúti VKdsc+; (my) vykrútime VKdpa+; (vy) vykrútite VKdpb+; (oni, ony) vykrútia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vykrútil VLdsam+; (ona) vykrútila VLdsaf+; (ono) vykrútilo VLdsan+; (oni, ony) vykrútili VLdpah+;
(ty) vykrúť! VMdsb+; (my) vykrúťme! VMdpa+; (vy) vykrúťte! VMdpb+;
(nejako) vykrútiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor