vykoristiť, -í, -ia dok. (čo, koho) vyťažiť niečo z niečoho al. z niekoho, obyč. násilím, bezohľadne, surovo využiť vo svoj prospech: Úskoky, lož, vykoristenie cudzieho nešťastia — to je jeho „práca“. (Kuk.) Jednačka charakterizovala oboch, ani jeden nechcel druhého vykoristiť. (Vans.) Ukázal na bohaté, posiaľ nevykoristené poklady domácich kultúrnych dejín (Vlč.) nevyužité;
nedok. vykorisťovať
vykorisťovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) privlastňovať si výsledky cudzej práce pomocou vlastníctva výrobných prostriedkov; dosahovať zisk na úkor niekoho: Boháči vykorisťujú pracujúcich. (Zúb.) Tetka tak isto vykorisťuje chudobu ako iné baby. (Heč.)
2. zastar. (čo) ťažiť z niečoho, využívať niečo vo svoj prospech: Viedenský strach, ako vidíme, začali vykorisťovať Maďari. (Švant.);
dok. k 2 vykoristiť