kopať1, -e, -ú, -ajúci nedok.
1. (čo i bezpredm.) ryť, rozhrabávať al. spracovávať zem nejakým nástrojom: k. záhradu, k. rýľom, motykou, čakanom;
2. (čo) odstraňovaním zeme vyhlbovať jamu al. iný priestor: k. hrob, studňu, zákopy, k. základy
● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto druhému chce zle, sám na to doplatí; hovor. žart. Ten už s Adamom loj kope (Švant.) je pochovaný;
3. (čo) dobývať zo zeme: k. zlato, meď, striebro, uhlie;
dok. k 1 pokopať, skopať;
k 2 vykopať
kopať2, -e, -ú, -ajúci nedok.
1. (bezpredm. i koho, čo, do koho, do čoho) prudko pohybovať, udierať nohou: kôň kope, k. do nepriateľa, k. do dverí; Mamu (krava) nekopala. (Tim.) Chlapci sa socajú, kopú. (Al.)
2. šport. (čo) úderom nohy uvádzať do pohybu loptu: k. loptu, k. roh, k. jedenástku;
dok. kopnúť, k 1 i skopať, nakopať, vykopať
vykopať, -e, -ú dok.
1. (čo) kopaním vytvoriť, urobiť: v. jamu, kanál, jarok, hrob, studňu, v. základy pre stavbu, v. zákop;
2. (čo) kopaním odniekiaľ dostať, získať, vybrať, uvoľniť: v. strom zo zeme, v. zemiaky, repu; Také bralo si vykopal, traja chlapi ho odvaľovali. (Jil.); poľov. v. líšku, jazveca kopaním vyhnať z brloha;
nedok. vykopávať1, -a, -ajú
|| vykopať sa zried. kopaním sa odniekiaľ dostať: Rozbehol sa domov po lopatu a vykopal sa. (Dobš.)