vykonávateľ -a mn. -ia m. kto niečo vykonáva: v. spravodlivosti, v. príkazu;
vykonávateľka -y -liek ž.;
vykonávateľský príd.
vykonávateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
realizátor kto niečo realizuje, uskutočňuje • uskutočňovateľ: realizátor, uskutočňovateľ hesla, myšlienky • vykonávateľ: vykonávateľ príkazu • zried. vykonávač (Kukučín)
vykonávač, vykonávateľ p. realizátor
vykonávateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo vykonáva, vybavuje, uskutočňuje: v. spravodlivosti (Fel.); Nebohý určil vykonávateľov svojej poslednej vôle. (Hor.) Leopold je vykonávateľom zákona. (Ondr.); práv. súdny v. exekútor;
vykonávateľka, -y, -liek ž.
vykonávateľ m kto niečo vykonáva, vybavuje: exsecutor: wykonawatel, roskazu dostičinitel (CL 1777); ssestý (stupeň ponjženosti) gest, když reholnjk pri wsseczkem, co se gemu ukládá, za nehodného wykonawatela se pokládá (MPS 1777); bazen božy nažywa wykonawatele blahoslawenstwy, a to podle Pisma s. (MC 1795); -kyňa ž: effectrix: wykonáwátelkyna (KS 1763)