Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyklásť -kladie -kladú dok. (postupne) vyložiť, povykladať: v. veci z košíka;

nedok. vykladať1


vyložiť1 dok.

1. premiestniť zvnútra (dopr. prostriedku) von: v. náklad, v. chorého z auta

2. takto vyprázdniť: v. vagóny

3. položiť na vyvýšené miesto: v. knihu na policu, v. si nohy na gauč

4. položiť na prístupné miesto, predložiť: v. podpisové hárky, zoznamy voličov; v. karty na stôl i fraz. otvorene povedať

5. vystaviť, ponúknuť na predaj: v. tovar (do výkladu)

6. (úplne) pokryť, obložiť: v. cestu kockami, kúpelňu kachličkami;

nedok. vykladať1

// vyložiť sa hovor. (pri kartovej hre) predložiť potrebné karty spoluhráčom;

nedok. vykladať sa


vyložiť2 dok.

1. vysvetliť (význ. 1): v. význam slova (v slovníku), učiteľ v-l novú látku

2. rozpovedať: zoširoka v. svoje zážitky;

nedok. vykladať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vykladať ‑á ‑ajú nedok.; vykladať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2


vykladať1 p. klásť, nakladať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vykladať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo) vyberať, vynášať, vyhadzovať znútra von: v. tovar z vagónov; Vykladali z košov, každá čo doniesla. (Tim.) Vykladala som deťom potrebné veci zo skrine. (Šolt.)

2. (čo kam) brať odniekiaľ a klásť niekam (obyč. na povrch). v. karty na stôl; Začal vykladať na stôl balíčky peňazí. (Pláv.)

3. (čo čím, zried. i z čoho) pokrývať povrch (plochu) niečoho kúskami nejakého materiálu (často s cieľom vyzdobiť, ozdobiť niečo): Chlapi vykladali zákopy pažiťou. (Taj.); nôž vykladaný perleťou (Vaj.); drevom vykladané dlažby ulice (Jes.); portréty vykladané z dreva (Jes-á);

dok. vyložiť1

|| vykladať sa kart. slang. vykladať istý počet karát;

dok. vyložiť sa


vykladať2, -á, -ajú nedok.

1. (čo, o čom, čo komu) objasňovať zmysel, princíp, podstatu niečoho, vysvetľovať: v. zákon, v. pravidlá hry, v. evanjelium; Laco mu vykladal krásne zásady. (Jégé) Agitátori vykladali o družstvách. (Taj.); v. sny, karty, z kariet veštiť, predpovedať budúcnosť;

2. vykladať si (čo ako) vkladať do niečoho nejaký zmysel, vysvetľovať si, chápať, ponímať istým spôsobom: Nikto si jeho reč pre seba dobre nevykladal. (Kal.); dobre, zle si niečo v. dobre al. dobromyseľne, zle al. zlomyseľne si niečo vysvetľovať; zastar. A ty si to azda na zlô vykladáš? (Tim.)

3. (bezpredm. i čo, o čom) hovoriť, rozprávať, rozkladať, zoširoka prednášať: Nože, nevykladajte už toľko. (Jégé) Vykladal mi celé hodiny o starorímskej bohoslužbe. (Žáry)

4. zastar. rozkladať a nariekať nad mŕtvym: Ak vykladá, tak vykladá nad obrázkom svojej dcéry. (Dobš.) „Tatenko môj,“ počuť vykladať, „ako len budem bez vás?“ (Ráz.);

dok. k 1 vyložiť2


vykladať3 p. vyklásť


vyklásť, -kladie, -kladú, -kládol, -kladený dok. zried. (čo)

1. vyložiť viac vecí na niečo al. z niečoho von: Mať vykládla na posteľ periny. (Taj.) Martin vykladie z kočíka to, na čom dieťa sedelo. (Heč.)

2. odb. naklásť: v. vajíčka (o hmyze);

nedok. k 1 vykladať3, -á, -ajú


vyložiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) premiestiť z vnútra von: Len čo stroje prišli, vyložili ich z vagónov. (Heč.) Ráno vyložila sliepku z hniezda na dvor. (Šolt.) Loď vyložila svoj náklad. (Kuk.); pren. hovor. (ne)vyloží nohu z domu (ne)vyjde.

2. (čo na čo) položiť niekam hore: Lojzko vyložil na stôl dva zlatiaky. (Jégé) Vyložil som si nohy na lavicu. (Taj.)

hovor. Ten by srdce na dlaň vyložil o dobrosrdečnom, dobráckom človeku; hovor. Musel by karty vyložiť (Jil.) prezradiť, ukázať pravdu, úmysly, plány.

3. expr. (koho, čo) vyhodiť, vypudiť odniekiaľ: Z úradu ťa vyložia, gážu ti zadržia. (Karv.) V nedeľu vyložili z bytu rodinu. (Žáry)

4. (koho na čo) vysadiť, dať na nejaký dopravný prostriedok: Otecko ho vyložil na vlak. (Vám.)

5. (koho) vysadiť, dať dolu z nejakého dopravného prostriedku: Nariekal, že ho vyložila v Bordeaux. (Kuk.) V Šalkovej vás vyložím. (Taj.)

6. (čo) položiť von, obyč. tovar a ponúknuť na predaj, vystaviť: Pred šiatrom je už tovar vyložený. (Kuk.)

7. (čo) položiť tak, aby to bolo vidno, vyvesiť: v. zoznamy voličov;

8. (čo čím) úplne pokryť, obložiť: Cestu sme vyložili kameňom. (Tat.) Izba bola vyložená tureckými kobercami. (Jégé);

nedok. k 1, 2, 8 vykladať1,

|| vyložiť sa

1. expr. zried. vystrčiť sa na viditeľné miestto: Hana vyložila sa do obloka. (Gráf)

2. kart. slang. vyložiť istý počet karát;

nedok. k 2 vykladať sa


vyložiť2, -í, -ia dok. (čo) nájsť zmysel, obsah, pôvod, príčinu niečoho, urobiť jasným, vysvetliť: Daktoré príčiny už Kollár vo svojom spise vyložil. (Štúr) Doktor vyložil Dacíkovi jeho stav. (Taj.) Houdek mu vyložil, čo podstúpil. (Záb.); v. niekomu karty veštením niečo predpovedať;

nedok. vykladať2

Morfologický analyzátor

vykladať nedokonavé sloveso
(ja) vykladám VKesa+; (ty) vykladáš VKesb+; (on, ona, ono) vykladá VKesc+; (my) vykladáme VKepa+; (vy) vykladáte VKepb+; (oni, ony) vykladajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vykladal VLesam+; (ona) vykladala VLesaf+; (ono) vykladalo VLesan+; (oni, ony) vykladali VLepah+;
(ty) vykladaj! VMesb+; (my) vykladajme! VMepa+; (vy) vykladajte! VMepb+;
(nejako) vykladajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vykladať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor