vychádzať, -a, -ajú i vyhodiť2, -í, -ia nedok.
1. ísť, kráčať odniekiaľ von, opúšťať nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Ženičky začali vychádzať zo školy. (Tim.) Vojaci vychádzali z krčiem. (Ondr.) Nik nevychádzal naproti vzácnemu hosťovi. (Kal.) Ako som vychodil, nevraživo som fľochol na pisára. (Zúb.) Vychodila zo dvora s kosou na pleci. (Taj.); pren. Vedela vychádzať v ústrety všetkým jeho želaniam (Jégé) vyhovovala mu.
2. práve sa objavovať, ukazovať na oblohe (o nebeských telesách): slnko vychádza, vychodí; Na trávnik predierali sa lúče vychádzajúceho mesiaca. (Jégé) Vonku sa aj stmilo a mesiac vychodil. (Hor.)
3. byť vydávaný (o časopisoch, knihách ap.): Noviny vychádzajú riadne. (Kuk.) Romány vychádzali v ruskom preklade. (Štítn.) Noviny začali vychodiť v strednej slovenčine. (Škult.)
4. (z čoho) dostávať sa z nejakého stavu, z istých pomerov ap.: Či už vychádza z tej nešťastnej choroby? (J. Kráľ) Ľudia nevychádzali z trpezlivosti. (Jes-á); v. z módy prestávať byť moderný;
5. (s kým) žiť v zhode, znášať sa: Ťažko sa s ňou vychádza. (Al.) Soviar vychádza so žandármi veľmi dobre. (Jil.) Dobre s každým vychodili. (Taj.)
6. (z čoho, z koho) byť myšlienkove založený na niečom al. na niekom, opierať sa o niečo al. o niekoho, čerpať z niečoho al. z niekoho, nadväzovať na niečo, na niekoho, mať východisko v niečom: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo skúseností, zo zásady, z faktu, zo situácie; Vychádzajúc z Marxa a Engelsa, Lenin stal sa zákonodarcom ku. túrneho vývinu. (Chorv.) Ballo vychádzal z konštruktívnosti diel starých majstrov. (Al.) Autor vychodí z ľudu a z ľudovej slovesnosti. (A. Mat.) Spočiatku sa v rozhlasovom umení vychodilo z divadla. (Karv.)
7. (z čoho) mať pôvod v niečom, u niekoho, vznikať: Nič, čo vychádza z jeho rúk, nemožno uvádzať do vzťahu s niečím dosiaľ známym. (Smrek)
8. (z čoho i bezpredm.) unikať z niečoho, byť niečím vylučovaný al. vydávaný, šíriť sa odniekiaľ: Z fakieľ vychádzal riedky dym. (Jégé) Z hrdla vychádza krátke dychčanie. (Pláv.) Z Bogovičových úst vychádza ťažké zakliatie. (Fr. Kráľ) Zo stajne vychodilo teplo. (Fig.)
9. (bezpredm. i z čoho) byť výsledkom nejakého úsilia, nejakej úvahy, vyplývať: Martinovi vychádza vždy len to, že treba skutočne ísť. (kuk.) Či to nevychádza na jedno, utekať pred ňou alebo na ňu žalovať? (Vaj.) Z toho, čo počul, vychodilo, že by sa nedbali pobrať domov. (Urb.)
10. vystačovať: Zo slušného úradníckeho platu si so žienkou dobre vychádzali. (Taj.) Ako-tak vychádzam. (Jes.) Bez môjho zárobku by nám to nijako nevychodilo. (Zúb.)
11. blížiť sa, chýliť sa k úplnému spotrebovaniu, vyčerpaniu, minutiu, dochádzať, míňať sa: Ty lampa denná, ktorej olej nikdy nevychádza. (Záb.) Trpezlivosť už vychádza. (Vaj.) Už ti vychodí termín. (Kuk.)
12. završovať určitý počet, dosahovať istú hranicu: hodnota pracovnej jednotky vychádza na 24 Kčs; Rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry) Koľkože vám to vychodilo vlani na deň? (Jil.)
13. mať dobrý (zlý) výsledok, (ne)dariť sa: nič mi nevychádza; výpočty nevychádzajú;
● vychádzať, vychodiť na posmech stávať sa terčom posmechu; vychádzať, vychodiť navnivoč kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa; vychádzať, vychodiť na mizinu strácať všetky hmotné prostriedky; vychádzať, vychodiť na psí tridsiatok dostávať sa do zlého stavu;
14. zried. rozprestierať sa, tiahnuť sa: Dolu dolinôčkou vychodí chodníček. (J. Kráľ)
15. zried. klíčiť, vyrastať, vzchádzať (o semene, o rastline). Kopytá koní zadlávili vychádzajúce žitá. (Jil.) Kvet spoza hrudy vychodí. (Horal);
dok. vyjsť
vyjsť, vyjde, vyjdú, vyšiel, vyjdený, rozk. vyjdi dok.
1. vkročiť odniekiaľ von, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Vyjde pred bránu a díva sa. (Al.) Ktosi vyšiel von. (Šteinh.) Z chalupy vyšla žena. (Fr. Kráľ) Vyšli sme do záhrady. (Kuk.) Vyšli sme na ulice. (Smrek) Soňa vyšla oproti otcovi. (Jégé); v. v ústrety niekomu, i pren. vyhovieť mu
● v. školu, zo školy vychodiť, skončiť školu, doštudovať, vyštudovať; expr. v. s farbou von prezradiť pravé úmysly, povedať celú, plnú pravdu;
2. dostať sa odniekiaľ von: z izby vyšlo teplo; vyšiel mu vzdych z pŕs; I vy ste tu? — vyšlo mi z úst (Tim.) mimovoľne som sa spýtal; pren. Chlapcovi vyšli z hlavy snivé fantázie (Al.) prestal sa nimi zaoberať. Ak fľak nevyšiel, bolo zle (Jes.) ak z látky nezmizol.
3. (kam) chôdzou sa dostať niekam hore, na vyššie položené miesto, vystúpiť: v. na piate poschodie; v. na vežu; v. na vysoký vrch;
4. dostať sa na povrch, vystúpiť na povrch: uvarené halušky vyšli navrch; pren. Pot mu vyšiel na čelo (Tomašč.) zalial ho.
● v. najavo vysvitnúť;
5. objaviť sa, ukázať sa na oblohe (o nebeských telesách): slnko vyšlo Vyšiel mesiac. (Červ.) Vyšla prvé hviezda. (Vám.)
6. byť vydaný tlačou (o časopisoch, knihách ap.): Bol sviatok, noviny nevyšli. (Urb.) Jeho zápisky nevyšli tlačou. (Žáry) Článok by mal aj vyjsť. (Bedn.)
7. (z čoho) dostať sa z nejakého stavu; stratiť nejakú vlastnosť: v. z choroby; Ani z dobrej vôle nevyjde, hoci mu taký košík dala. (Tim.) Znova si vyšiel z panského chovania. (Al.)
● v. z konceptu prestať sa ovládať, kontrolovať; v. z praxe stratiť istú zručnosť; v. z módy prestať byť moderný
8. (z čoho, z koho) myšlienkovo sa oprieť o niečo, o niekoho, nadviazať na niečo, na niekoho, čerpať z niečoho, z niekoho: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo situácie, z faktu, zo zásady; Romantizmus, z ktorého vyšli, objavil subjekt. (A. Mat.) Z tohto príslovia možno vyjsť pri líčení Jankechovho osudu. (Min.)
9. (dokiaľ, z čoho, od koho) pochádzať, mať pôvod niekde: Z Liptova vyšlo mnoho výtvarníkov. (Al.) I myšlienka slovanského sjazdu vyšla asi od Štúra. (Škult.) Viseli medzi nebom a zemou bez záujmu o vrstvu, z ktorej vyšli. (A. Mat.) rada vyšla od vás. (Kuk.)
10. (bezpredm. i z čoho) vyplynúť z niečoho, napr. z istého úsilia, z istej úvahy ap.: Vyšiel mi ten istý výsledok. (Zúb.) Syntéza, ktorá mu z toho vyšla, je plodná a tvorivá. (A. Mat.) Vyšlo mi, že sa nedožijem rána (Stod.) pri veštení z karát.
11. (bezpredm. i s čím) vystačiť: z platu nevyjdem; Aby ako-tak vyšiel, potrebuje raz toľko. (Tat.) Úfali sa vyjsť so svojimi zásobami do novej úrody. (Jégé)
12. (s kým) zniesť sa: Nie všetci vedeli s ním (s domovníkom) vyjsť. (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.);
13. vyčerpať sa, spotrebovať sa, minúť sa, dôjsť: Vyšli peniaze, sláva sa končí. (Vaj.) Žold im vyšiel. (Stod.) V lampe vyšiel olej. (Taj.) Vyšli sme z peňazí (Ráz.) minuli sme peniaze.
14. dosiahnuť, dovŕšiť istý počet, istú hranicu: Hodnota pracovnej jednotky vyšla na 20,— Kčs. — Každá duša vyšla na tridsať kopejok. (Jes-á) Náter okien vyjde lacnejšie ako nové okná. (Tat.) V novembri mi vyjdú tri roky, čo som tu. (Taj.)
15. postačiť, byť dostačujúci: Z 3 metrov látky vyjde oblek. — Z kláta vyšlo šesť dosák. (Jégé)
16. podariť sa, vydariť sa; skončiť sa (dobre al. zle): Nech tak ktorémusi nevyjde rozbeh, zle je s nami. (Tat.) Tie krpce krásne vyšli. (Stod.) Divadlo vyšlo skvele. (Vaj.) Aj iné veci vyjdú niekedy zle. (Bedn.) Súboj vyšiel dosť šťastne. (Vaj.)
● v. na posmech stať sa terčom posmechu; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na mizinu stratiť všetky hmotné prostriedky; v. na bubon prísť o majetok;
17. zried. vyklíčiť, vyrásť, vzísť (o semene, o rastline): priesada vyšla;
nedok. vychádzať i vychodiť2