vyjavený príd. expr. (nepríjemne) prekvapený, vyľakaný, zdesený; svedčiaci o tom: hľadí celý v.; v-á tvár;
vyjavene prísl.
vyjavený príd. expr. zdesený, vyľakaný, naľakaný, vyjašený: v-á tvár (Ráz., Jes., Hor.); v-é oči (Tim., Chrob., Pláv.); v. pohľad (Greg.); v-í odsúdenci (Vám.); stojí, hľadí ako vyjavený s nechápavým, prekvapeným výzorom v tvári;
vyjavene prísl.: pozerať sa v. na dačo, na dakoho