Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyjadriť dok. slovami al. ináč dať najavo, oznámiť, vysloviť; znázorniť, stvárniť: v. svoj názor, v. nespokojnosť; umelecky v. myšlienku, radosť v-ená úsmevom, mimikou;

nedok. vyjadrovať

// vyjadriť sa

1. (slovami) oznámiť, povedať: nevedel sa presne v.

2. vysloviť svoj názor, zaujať postoj: v. sa o návrhu; komisia sa v-la záporne;

nedok. vyjadrovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyjadrovať ‑uje ‑ujú nedok.; vyjadrovať sa

interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlasvyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlasstotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstvaobyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasilprisviedčaťprisvedčovaťpritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakávalzastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčípristávaťpristupovaťprivoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavkypodvoľovať sapodrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splniasympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujemekniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálomzodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravdekniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavouhovor.: hraťsedieťštimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí


vyjadrovať p. interpretovať 1, značiť 2


značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyjadriť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) vysloviť, vypovedať, prejaviť, dať najavo nejakú myšlienku, cit ap.: Chcela mu vyjadriť, čo ju tak súži. (Vaj.) Boli zahrúžení do myšlienok, ktoré nepokladali za zrelé na vyjadrenie. (Jégé) Vyjadrili svoje počudovanie nad ich príchodom. (Tat.); Obrazné vyjadrenie (Reis.); v. nespokojnosť, prevahu; Stisnutím ruky chcela vyjadriť to, čo cítila. (Škult.) Hľadal som melódiu, ktorá by vyjadrila moju zbožnosť. (Tat.); mat. v. vzťah zostaviť výrazy, rovnice, ktoré zodpovedajú tomuto vzťahu;

nedok. vyjadrovať, -uje, -ujú

|| vyjadriť sa (bezpredm. i o čom, o kom) vysloviť nejakú myšlienku, úsudok, prejaviť, dať najavo myšlienku, cit ap.: dobre, zle sa vyjadriť; Kollár sa krásne vyjadril o slovanskej vzájomnosti. (Štúr) Oj, človek sa môže vyjadriť nielen slovami. (Kuk.) Nemohol sa v rozhorčení ani vyjadriť. (Fr. Kráľ);

nedok. vyjadrovať sa

Morfologický analyzátor

vyjadrovať nedokonavé sloveso
(ja) vyjadrujem VKesa+; (ty) vyjadruješ VKesb+; (on, ona, ono) vyjadruje VKesc+; (my) vyjadrujeme VKepa+; (vy) vyjadrujete VKepb+; (oni, ony) vyjadrujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyjadroval VLesam+; (ona) vyjadrovala VLesaf+; (ono) vyjadrovalo VLesan+; (oni, ony) vyjadrovali VLepah+;
(ty) vyjadruj! VMesb+; (my) vyjadrujme! VMepa+; (vy) vyjadrujte! VMepb+;
(nejako) vyjadrujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyjadrovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor