Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vyhrešiť dok. hrešením pokarhať: v. dieťa, v. nedisciplinovaného pacienta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyhrešiť ‑í ‑ia dok.

hrešiť -ší -šia (ne)hreš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. 1. náb. (oslash;; proti čomu, proti komu; čím) ▶ dopúšťať sa hriechov proti Božím prikázaniam, previňovať sa (v kresťanskom zmysle), nedodržiavať Božie prikázania: h. proti Pánu Bohu; h. slovami, činmi; Hrešil som proti šiestemu prikázaniu myšlienkou i skutkom. [K. Jarunková]
2. (
oslash;; proti čomu) ▶ porušovať zásady korektného, slušného správania; robiť niečo nedovolené; dopúšťať sa priestupkov; syn. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti zákonom, záujmom štátu; hreší proti vlastnému zdraviu; Veď my hrešíme. Bankety sú zakázané, a my, úradní ľudia, obsluhujeme. [I. Stodola]; Kto ohováraním, t. j. šírením nepravdivých správ, oberie niekoho o dobré meno, hreší proti spravodlivosti. [Anton Hlinka]
3. (koho) ▶ dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým; robiť výčitky niekomu; syn. karhať, napomínať: h. neposlušného žiaka; matka ho musí často h.; nehreš ho, nemôže za to; Počul som, ako sa mu ľudsky prihovára, ako ho napomína a hreší. [A. Chudoba]
4. (na koho, na čo; ø) ▶ (v hneve, zlosti, rozčúlení) vyslovovať hrubé, ostré, urážajúce slová; syn. nadávať, hromžiť, kliať: hrešil na úradníkov; netreba h. na osud; hreší v jednom kuse; kade chodí, tade hreší; uľavuje si hrešením; Nehreš, - povedal sváko, pristúpil k vypínaču, zažal svetlo, ale vzápätí ho zasa zhasol. [I. Habaj]
fraz. hrešiť ako kočiš/paholok/pohan vyslovovať veľmi hrubé, vulgárne nadávky; hrešiť, akoby hromy tĺkli nahlas nadávať; hrešiť, až sa hory zelenajú al. kľaje a hreší, až zemi ťažko používať neprimerané výrazy al. výroky; hrešiť vo všetkých svetových jazykoch používať rôzne nadávky ◘ parem. čím kto hreší, tým trestaný býva; svätí boli a hrešili každý sa dopúšťa chýb
opak. hrešievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2zhrešiť, k 3vyhrešiť, k 4zahrešiť

vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedouzried. vykarhať: vykarhať dieťaexpr.: vykrstiťvyctiťvycúdiťvyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapcazried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosťhovor. expr.: znosiťzvoziťskresaťskosiťzmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zemexpr. vykliať: otec ma vyklialskritizovaťpren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postojsubšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtaťvyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návratvyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domovnár. vyharušiť (Stodola)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrešiť, -í, -ia nedok.

1. (bezpredm. i proti komu, proti čomu i čím) páchať zlo, previňovať sa, dopúšťať sa chýb, prehrešovať sa: h. proti záujmom štátu, vlasti; h. proti správnosti, čistote jazyka; Kto spí, nehreší. (prísl.) Či nehreším, keď púšťam cudzieho do domu? (Vaj.) Čím kto hreší, tým trestaný býva. (prísl.)

2. (koho) dôrazne napomínať, karhať: Otec hrešil dievku. (Kuk.) Teba i hreším, lebo si mi žena. (Kuk.)

3. (bezpredm. i koho, čo i na koho, na čo) kliať, nadávať, bohovať: h. ako pohan, ako kočiš; necudné hrešenie (Vaj.); uľavovať si hrešením (Urbk.); Hrešil boha a zahrážal sa všetkým svätým. (Karv.) Starý nadlesný hrešil na cestu, na celú vrchnosť. (Vaj.)

hrešil, až sa hory zelenali veľmi škaredo;

opak. hrešievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zhrešiť, k 2 vyhrešiť, k 3 zahrešiť


vyhrešiť, -í, -ia dok. (koho) pokarhať, vynadať niekomu: Vyhrešila muža pre ľahkomyseľnosť a tuláctvo. (Kuk.) Doktor ho nemilosrdne vyhrešil. (Taj.) Ráno ste ma škaredo vyhrešili. (Tat.)

Morfologický analyzátor

vyhrešiť dokonavé sloveso
(ja) vyhreším VKdsa+; (ty) vyhrešíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyhreší VKdsc+; (my) vyhrešíme VKdpa+; (vy) vyhrešíte VKdpb+; (oni, ony) vyhrešia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyhrešil VLdsam+; (ona) vyhrešila VLdsaf+; (ono) vyhrešilo VLdsan+; (oni, ony) vyhrešili VLdpah+;
(ty) vyhreš! VMdsb+; (my) vyhrešme! VMdpa+; (vy) vyhrešte! VMdpb+;
(nejako) vyhrešiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor