Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyhodiť dok.

1. hodením dostať do výšky: v. loptu, v. tanečnicu

2. prudko trhnúť smerom nahor: pyšne v. hlavu; kôň v-l zadkom

3. výbuchom zničiť: v. továreň do vzduchu

4. hodením dostať smerom von: dieťa v-lo hračku z kočíka

5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap.: miernite sa, lebo vás v-m! v-li ho z práce; študenta v-li zo skúšky neurobil skúšku

6. odstrániť niečo nepotrebné: v. staré topánky, v. niečo na smetisko

7. hovor. expr. (neužitočne, veľa) stroviť, premárniť: v. peniaze za haraburdy

8. (pri hre v karty) uviesť do hry, vyniesť: v. prvú kartu; v. tromf i pren. povedať rozhodujúci argument

expr.: v. niekoho zo sedla zbaviť moci, rozhodovania; v. niekoho na ulicu prepustiť z práce; v. si z kopýtka zabaviť sa; to si v-ď z hlavy a) nebude podľa tvojho b) nemysli na to;

nedok. vyhadzovať

// vyhodiť sa

1. vyskočiť (význ. 2), vyšvihnúť sa; vymrštiť sa: v. sa na koňa; na hladinu sa v-la rybka

2. utvoriť sa, objaviť sa (na koži): v-l sa mu vriedok;

nedok. vyhadzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyhodiť ‑í ‑ia dok.; vyhodiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


vyhodiť sa 1. vytvoriť sa na tele, na koži • vyraziť sa: na tvári sa vyhodil, vyrazil pupenec

2. p. vyskočiť 1


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1


vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriťvyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziťzabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na vozvyhodiť savyšvihnúť saexpr. vyhupnúť (sa)kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradláexpr. vylučiť sa (Dobšinský)vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúťvyletieťvylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškouexpr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) hodením spôsobiť, že sa niečo al. niekto dostane von: Meč vyhodil oblokom. (Dobš.) Ondrej vyhodil otvorenými dverami vrecúško s hroznom. (Ondr.) Mali sa naši zobrať a vyhodiť komisárov ako Česi Martinica a Slavatu. (Vaj.); pren. Nečakaný príchod hlavného radcu vyhodil ju z koľají (Kuk.) rozrušil ju. Vyhodil ju z rovnováhy (Vaj.) pozbavil ju rozvahy.

hovor. expr. v. niekoho zo sedla zbaviť ho vedúceho postavenia; v. niekomu niečo na oči vyčítať mu niečo;

2. (čo, koho) hodením dostať do výšky: Vyhodil valašku do povetria. (Dobš.) Trnula od strachu, kedy nás prúd vyhodí na skalu. (Janč.)

3. (čo, čím) prudko pohnúť s niečím, trhnúť dohora: Ani nepozrie na Marínu, ale vyhodí hlavu pyšno. (Tim.) Kobyla zadnými nohami vyhodila. (Dobš.) Kôň by mohol zadkom vyhodiť. (Kuk.)

expr. v. si z kopýtka zahýriť si;

4. expr. (koho) donútiť odísť odniekiaľ (napr. z domu), vykázať: Nemohol som vyhodiť takého váženého pána. (Jégé) Jano, vyhoď von tých pangartov. (Ráz.) Ivan vyhodil z domu ženu profesora. (Letz.)

5. expr. (koho) pozbaviť členstva v nejakej organizácii; prepustiť zo zamestnania, vylúčiť zo školy, zo štúdia: Jedna fabrika vyhodila zo zamestnania tisíc dvesto robotníkov. (Zúb.) Minule vyhodili družstevníci z družstva dedinského boháča. (Gab.)

6. expr. (čo) odstrániť, dať preč, zbaviť sa niečoho: Vyhoď klavír v čerty! (Kuk.) Stanislav niektoré staré rárohy vyhodil. (Vaj.) Myrtu môžeš, mama, smelo vyhodiť. (Stod.); v. partnerovi koňa, vežu pri hre v šachy vziať; pren.: Vyhodil som ju zo srdca (Skal.) prestal som ju ľúbiť. Vyhodil som všetko z pamäti (Urb.) prestal som na všetko myslieť; v. si niečo, niekoho z hlavy prestať na niečo, na niekoho myslieť;

7. (čo) výbuchom traskaviny zničiť: v. niečo do povetria; Partizáni vyhodili most na dvoch miestach. (Karv.)

8. expr. (čo) neužitočne, zbytočne utratiť, minúť (peniaze): Peniaze vyhodiť za nejakú pletku je škoda. (Taj.) Starí zasvet grajciara nevyhodia. (Tim.); ľahkomyseľne vyhodené peniaze (Jégé)

9. (pri hre v karty) uviesť, dať do hry; vyniesť: Vyhodí žaluďovú dámu. (Tim.) Žena vyhodila tromfa. (Taj.);

nedok. vyhadzovať, -uje, -ujú

|| vyhodiť sa

1. vyskočiť, vyšvihnúť sa, vymrštiť sa: Šuhaj vyhodil sa na koňa. (Dobš.) Nad hladinu rybníka vyhodí sa malá rybka. (Chrob.) Vyhodil sa prednými nohami do výšky. (Ondr.)

2. (na koži) vytvoriť sa, vzniknúť, objaviť sa, vyraziť: Na jazyk sa mi vyhodil pupenec. (Kuk.) Na tvári sa jej vyhodili červené jabĺčka. (Tat.);

nedok. vyhadzovať sa


vychádzať, -a, -ajú i vyhodiť2, -í, -ia nedok.

1. ísť, kráčať odniekiaľ von, opúšťať nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Ženičky začali vychádzať zo školy. (Tim.) Vojaci vychádzali z krčiem. (Ondr.) Nik nevychádzal naproti vzácnemu hosťovi. (Kal.) Ako som vychodil, nevraživo som fľochol na pisára. (Zúb.) Vychodila zo dvora s kosou na pleci. (Taj.); pren. Vedela vychádzať v ústrety všetkým jeho želaniam (Jégé) vyhovovala mu.

2. práve sa objavovať, ukazovať na oblohe (o nebeských telesách): slnko vychádza, vychodí; Na trávnik predierali sa lúče vychádzajúceho mesiaca. (Jégé) Vonku sa aj stmilo a mesiac vychodil. (Hor.)

3. byť vydávaný (o časopisoch, knihách ap.): Noviny vychádzajú riadne. (Kuk.) Romány vychádzali v ruskom preklade. (Štítn.) Noviny začali vychodiť v strednej slovenčine. (Škult.)

4. (z čoho) dostávať sa z nejakého stavu, z istých pomerov ap.: Či už vychádza z tej nešťastnej choroby? (J. Kráľ) Ľudia nevychádzali z trpezlivosti. (Jes-á); v. z módy prestávať byť moderný;

5. (s kým) žiť v zhode, znášať sa: Ťažko sa s ňou vychádza. (Al.) Soviar vychádza so žandármi veľmi dobre. (Jil.) Dobre s každým vychodili. (Taj.)

6. (z čoho, z koho) byť myšlienkove založený na niečom al. na niekom, opierať sa o niečo al. o niekoho, čerpať z niečoho al. z niekoho, nadväzovať na niečo, na niekoho, mať východisko v niečom: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo skúseností, zo zásady, z faktu, zo situácie; Vychádzajúc z Marxa a Engelsa, Lenin stal sa zákonodarcom ku. túrneho vývinu. (Chorv.) Ballo vychádzal z konštruktívnosti diel starých majstrov. (Al.) Autor vychodí z ľudu a z ľudovej slovesnosti. (A. Mat.) Spočiatku sa v rozhlasovom umení vychodilo z divadla. (Karv.)

7. (z čoho) mať pôvod v niečom, u niekoho, vznikať: Nič, čo vychádza z jeho rúk, nemožno uvádzať do vzťahu s niečím dosiaľ známym. (Smrek)

8. (z čoho i bezpredm.) unikať z niečoho, byť niečím vylučovaný al. vydávaný, šíriť sa odniekiaľ: Z fakieľ vychádzal riedky dym. (Jégé) Z hrdla vychádza krátke dychčanie. (Pláv.) Z Bogovičových úst vychádza ťažké zakliatie. (Fr. Kráľ) Zo stajne vychodilo teplo. (Fig.)

9. (bezpredm. i z čoho) byť výsledkom nejakého úsilia, nejakej úvahy, vyplývať: Martinovi vychádza vždy len to, že treba skutočne ísť. (kuk.) Či to nevychádza na jedno, utekať pred ňou alebo na ňu žalovať? (Vaj.) Z toho, čo počul, vychodilo, že by sa nedbali pobrať domov. (Urb.)

10. vystačovať: Zo slušného úradníckeho platu si so žienkou dobre vychádzali. (Taj.) Ako-tak vychádzam. (Jes.) Bez môjho zárobku by nám to nijako nevychodilo. (Zúb.)

11. blížiť sa, chýliť sa k úplnému spotrebovaniu, vyčerpaniu, minutiu, dochádzať, míňať sa: Ty lampa denná, ktorej olej nikdy nevychádza. (Záb.) Trpezlivosť už vychádza. (Vaj.) Už ti vychodí termín. (Kuk.)

12. završovať určitý počet, dosahovať istú hranicu: hodnota pracovnej jednotky vychádza na 24 Kčs; Rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry) Koľkože vám to vychodilo vlani na deň? (Jil.)

13. mať dobrý (zlý) výsledok, (ne)dariť sa: nič mi nevychádza; výpočty nevychádzajú;

vychádzať, vychodiť na posmech stávať sa terčom posmechu; vychádzať, vychodiť navnivoč kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa; vychádzať, vychodiť na mizinu strácať všetky hmotné prostriedky; vychádzať, vychodiť na psí tridsiatok dostávať sa do zlého stavu;

14. zried. rozprestierať sa, tiahnuť sa: Dolu dolinôčkou vychodí chodníček. (J. Kráľ)

15. zried. klíčiť, vyrastať, vzchádzať (o semene, o rastline). Kopytá koní zadlávili vychádzajúce žitá. (Jil.) Kvet spoza hrudy vychodí. (Horal);

dok. vyjsť

Morfologický analyzátor

vyhodiť dokonavé sloveso
(ja) vyhodím VKdsa+; (ty) vyhodíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyhodí VKdsc+; (my) vyhodíme VKdpa+; (vy) vyhodíte VKdpb+; (oni, ony) vyhodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyhodil VLdsam+; (ona) vyhodila VLdsaf+; (ono) vyhodilo VLdsan+; (oni, ony) vyhodili VLdpah+;
(ty) vyhoď! VMdsb+; (my) vyhoďme! VMdpa+; (vy) vyhoďte! VMdpb+;
(nejako) vyhodiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor