vyhlásiť -i dok.
1. úradne verejne oznámiť, ohlásiť: v. súťaž; v. vojnu vypovedať; v. zásadu rovnosti proklamovať
2. slávnostne (vy)menovať: v. víťaza, najlepších pracovníkov
3. dôrazne povedať, oznámiť: v-l, že sa vzdáva funkcie
4. úradne označiť, prisúdiť istú vlastnosť, stav: v. doklady za neplatné; v. osobu za nezvestnú, za mŕtvu;
nedok. vyhlasovať
*prehlasovať → správ. vyhlasovať
vyhlasovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok.
vyhlásiť, -i, -ia dok.
1. (čo) dať na známosť, oznámiť, ohlásiť: v. štrajk, v. záväzok; Rozhodnutie postupimskej konferencie vyhlásilo plány víťazných mocností. (Krno); v. zákon;
2. (čo) s dôrazom, autoritatívne povedať, ohlásiť: To je neprípustné! vyhlásil strážnik. (Urb.)
3. (čo) úradne nariadiť: v. stanné právo, v. zákaz vychádzania;
4. len v spojení v. vojnu (komu) vypovedať;
5. (koho, čo za koho, za čo) vyniesť úsudok o niekom al. o niečom, prisúdiť niekomu al. niečomu nejakú vlastnosť, označiť niekoho, niečo nejako: Vyhlásia ma za nevinného. (Kal.) Stredných ročníkov vyhlásili za kulakov. (min.) Mňa vyhlásil za vydierača. (Urb.); práv. v. niekoho za mŕtveho, v. zmluvu za neplatnú, v. pojednávanie za skončené;
nedok. vyhlasovať, -uje, -ujú i vyhlasúvať, -a, -ajú
|| vyhlásiť sa
1. (za koho, za čo) nazvať sa, pomenovať sa nejako, označiť sa za niekoho: Vyhlásil sa za Stredoeurópana (Letz)
2. zried. odhlásiť sa: Vyhlásil sa z čaty. (Kuk.);
nedok. vyhlasovať sa
vyhlásiť dk 1. čo dať na známosť, ohlásiť, šíriť niečo: ktož jeden druhého zálohu držeti (ne)chce, má to wyhlasiti (ŽK 1451); gestli bi kupec blanarski statki sem prinesol, ma ge negprwe poctiwemu cechu wihlasity (MODRA 1644); (žena) s welikym proklinaňym ffalss Calwina wihlasyla (PP 1734); (voj. nariadenie) ma se to perwe s trubami, s bubnami wyhlasiti (VoP 1760); gá, gako truba Božj, wyhlásym proti tobe nasledugjcu wognu (WP 1768) 2. čo úradne nariadiť, prikázať niečo: kterj wedle uloženj prawa, od narjditeluw praw wihlaseneho kraluge, kral gest (KoB 1666); Ssalamon, sin Dawiduw za krale wihlassenj a korunowanj bil (KT 1753); tento snem gest wihláseny (kráľom) (PT 1778); dnes mne za krale wihlaste, zytra zabite (MC 18. st) 3. o kom, o čom vyniesť úsudok o niekom, prisúdiť nejakú vlastnosť niekomu, niečomu: pribitý ku krýži, Jana, za syna wyhlasil (CC 1655); cysar (Lutera) za kacyra zgewneho wyhlásyl (SC 17. st); Alžbeta za neprawnu wyhlassena byla (ŽS 1764); culpa, crimine absolutus: newinný wyhlássen (WU 1775); vyhlasovať, vyhlásať ndk 1. k 1: v Nazáretu, tam se nás Kristus vichovál, evangyéliu vihlásatz potsál (HPS 1752); pervulgo: wssade wyhlassugem (KS 1763); praedico: prečo v kraji temto umeňí svoje skrz písmá ňevihlasujú (BR 1785) 2. k 3: (nepriatelia) wyhlassugj nas wssech za kacyruw zlostnich (KK 1709); kdo to čyni, tech za blahoslawenich wyhlassugy (CS 18. st) L. v. za svätého svätorečiť: canonizo: za swatého wyhlássugj (WU 1750) 3. vysvetľovať: claro: wyswetlugem, wyhlassugem (KS 1763); vyhlásiť sa dk za koho, za čo označiť sa za niekoho: Dyuro Kantor se za sprawedliweho wihlasil (PONIKY 1797); vyhlasovať sa ndk: mudre budu tote mudrci tam, kde sa sami za blazniwich wihlassowat budu (SJ 1770); Symon podle swogich čaruw wihlasowal se, že on ge prorok (GK 1779)
vyhlasovať sa p. vyhlásiť