Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyhádzať -dže -džu dok. postupne vyhodiť, povyhadzovať: v. všetko z tašky, v. veci na smetisko, von oblokom;

nedok. vyhadzovať

// vyhádzať sa vyhodiť sa (význ. 2): v-li sa mu vredy; celý sa v-l;

nedok. vyhadzovať sa

vyhodiť dok.

1. hodením dostať do výšky: v. loptu, v. tanečnicu

2. prudko trhnúť smerom nahor: pyšne v. hlavu; kôň v-l zadkom

3. výbuchom zničiť: v. továreň do vzduchu

4. hodením dostať smerom von: dieťa v-lo hračku z kočíka

5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap.: miernite sa, lebo vás v-m! v-li ho z práce; študenta v-li zo skúšky neurobil skúšku

6. odstrániť niečo nepotrebné: v. staré topánky, v. niečo na smetisko

7. hovor. expr. (neužitočne, veľa) stroviť, premárniť: v. peniaze za haraburdy

8. (pri hre v karty) uviesť do hry, vyniesť: v. prvú kartu; v. tromf i pren. povedať rozhodujúci argument

● expr.: v. niekoho zo sedla zbaviť moci, rozhodovania; v. niekoho na ulicu prepustiť z práce; v. si z kopýtka zabaviť sa; to si v-ď z hlavy a) nebude podľa tvojho b) nemysli na to;

nedok. vyhadzovať

// vyhodiť sa

1. vyskočiť (význ. 2), vyšvihnúť sa; vymrštiť sa: v. sa na koňa; na hladinu sa v-la rybka

2. utvoriť sa, objaviť sa (na koži): v-l sa mu vriedok;

nedok. vyhadzovať sa

vyhadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.

vyhadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok.

vyhadzovať, vyhadzovať sa p. vyhodiť, vyhodiť sa

vyhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) hodením spôsobiť, že sa niečo al. niekto dostane von: Meč vyhodil oblokom. (Dobš.) Ondrej vyhodil otvorenými dverami vrecúško s hroznom. (Ondr.) Mali sa naši zobrať a vyhodiť komisárov ako Česi Martinica a Slavatu. (Vaj.); pren. Nečakaný príchod hlavného radcu vyhodil ju z koľají (Kuk.) rozrušil ju. Vyhodil ju z rovnováhy (Vaj.) pozbavil ju rozvahy.

● hovor. expr. v. niekoho zo sedla zbaviť ho vedúceho postavenia; v. niekomu niečo na oči vyčítať mu niečo;

2. (čo, koho) hodením dostať do výšky: Vyhodil valašku do povetria. (Dobš.) Trnula od strachu, kedy nás prúd vyhodí na skalu. (Janč.)

3. (čo, čím) prudko pohnúť s niečím, trhnúť dohora: Ani nepozrie na Marínu, ale vyhodí hlavu pyšno. (Tim.) Kobyla zadnými nohami vyhodila. (Dobš.) Kôň by mohol zadkom vyhodiť. (Kuk.)

● expr. v. si z kopýtka zahýriť si;

4. expr. (koho) donútiť odísť odniekiaľ (napr. z domu), vykázať: Nemohol som vyhodiť takého váženého pána. (Jégé) Jano, vyhoď von tých pangartov. (Ráz.) Ivan vyhodil z domu ženu profesora. (Letz.)

5. expr. (koho) pozbaviť členstva v nejakej organizácii; prepustiť zo zamestnania, vylúčiť zo školy, zo štúdia: Jedna fabrika vyhodila zo zamestnania tisíc dvesto robotníkov. (Zúb.) Minule vyhodili družstevníci z družstva dedinského boháča. (Gab.)

6. expr. (čo) odstrániť, dať preč, zbaviť sa niečoho: Vyhoď klavír v čerty! (Kuk.) Stanislav niektoré staré rárohy vyhodil. (Vaj.) Myrtu môžeš, mama, smelo vyhodiť. (Stod.); v. partnerovi koňa, vežu pri hre v šachy vziať; pren.: Vyhodil som ju zo srdca (Skal.) prestal som ju ľúbiť. Vyhodil som všetko z pamäti (Urb.) prestal som na všetko myslieť; v. si niečo, niekoho z hlavy prestať na niečo, na niekoho myslieť;

7. (čo) výbuchom traskaviny zničiť: v. niečo do povetria; Partizáni vyhodili most na dvoch miestach. (Karv.)

8. expr. (čo) neužitočne, zbytočne utratiť, minúť (peniaze): Peniaze vyhodiť za nejakú pletku je škoda. (Taj.) Starí zasvet grajciara nevyhodia. (Tim.); ľahkomyseľne vyhodené peniaze (Jégé)

9. (pri hre v karty) uviesť, dať do hry; vyniesť: Vyhodí žaluďovú dámu. (Tim.) Žena vyhodila tromfa. (Taj.);

nedok. vyhadzovať, -uje, -ujú

|| vyhodiť sa

1. vyskočiť, vyšvihnúť sa, vymrštiť sa: Šuhaj vyhodil sa na koňa. (Dobš.) Nad hladinu rybníka vyhodí sa malá rybka. (Chrob.) Vyhodil sa prednými nohami do výšky. (Ondr.)

2. (na koži) vytvoriť sa, vzniknúť, objaviť sa, vyraziť: Na jazyk sa mi vyhodil pupenec. (Kuk.) Na tvári sa jej vyhodili červené jabĺčka. (Tat.);

nedok. vyhadzovať sa

vyhadzovať, vyhadzovať sa p. vyhodiť vyhadzujúci príd kt. niečo vypúšťa, chrlí: Wezuwus, wrch ochne ze sobe wyhazugýcy (KrP 1760)

vyhodiť dk
1. hodením dostať von, hodiť von: swedek toho gisteho (barana) dal ze dwora wen wihoditi; na smrt ho (Sigmonda) nabilj, než ho wihodily (KRUPINA 1689); ( 1692); (žena) pak isti kus deski wen oknem wihodila (SENICA 1729); (žena) techdy mrtwé tyelo na uliczu y z kordem gesste zakrwawenym wyhodila (PeP 1770)
F. nebilo gedneho, kterj bi gemu geden hrjch bil na oči wihodil (CP 1757) vyčítať niekomu niečo
2. odhodiť; dostať do výšky: ten kamen, ktery gest teras nawrch wyhodeny, w teg medzy bywal zakopany (BOBROVNÍK 1699); zeskočíc on ze svého, koňa a ju naňho vihodil, divoka ze všú jeho zúrivosťú na seba obrátil (BR 1785)
3. zrušiť, odstrániť; zbaviť sa niečoho: usilug se wsseligaké misslenky, gednány z misli swég wyhoditi (SK 1697); wihoď wssecek strach ze srdce (GŠ 1758); gá sem lásku ze srdce meho wiwrel a wihodil (VP 1764); (luteráni) svátky mnohé vyhodili (ASL 18. st); wihod ze srdce tweho neprawost (MK 18. st)
4. vybrať, vytrhnúť: pre weliky strach a trapenj musel ho (zub) s ust wen wihodit (LEVOČA 1724); nechaj bratre, nech wyhodjm mrwu z oka tweho (KB 1756); postes vellere a cardine: s pantúw wyhoditi dwere (KS 1763)
5. prepustiť, vylúčiť: (žena) newine zakalila towarisse, na ktereho wodluwala, že y z cechu wihoden bil (KRUPINA 1740); exclusit e scholis: ze sskoly ho wyhodil (WU 1750); deijcere aliqvem magistratu: wyhoditi z uradu (KS 1763)
6. vytlačiť, porodiť: žena plod wihodila ze žiwota (BN 1796)
7. vykašľať, vypľuť: (maso) potom wen z ust wyhoditi a wypluti a ssalviowu wodku usta umiti (RT 17. st); (mládenec) sám sobe gazik ukusl a y z krwu na twár wyhodil (VP 1764); tri zuby w ústách: dwa kášel wihodil, zlámala káša treťý (BE 1794)
F. (Boh) gich totissto wihodi z ust swich a do ohne pekelneho gich uwrhne (MS 1758) zbaví ich Božej milosti
8. vybuchnúť: iaculabilis: wystrelny, čo se wyhodit može; missilis: čo se wystreliti a wyhoditi može (KS 1763); samých sobe s kresťany do powetrj wyhodili (SH 1786)
9. uhodiť, udrieť: Dudaczek hnedkj tim kolom A. wihodil (ILAVA 1651); co do ruki wezme, wihodi do neg (RADVAŇ n. H. 1714 E); Ondras do maczochy sweg krhlu wihodil (DEMÄNOVÁ 1777); Pisistratus s takowou snažnosty kopy do Adrasta wihodil (PT 1796); vyhadzovať, vyhadzúvať ndk/frekv
1. k 1: wihazuge potom wegačku, aby se oddelila plewa (KoB 1666); kral trapil otce nasse, takže musily wihadzowaty nemluwnatka swa (Le 1730); syn ty kúzky chleba wen wiházowal (VP 1764); každi den listi, ktere (červíčky) nezeda, musa sa wihadzowati (SN 1772); Janko Savel hnog wyhadzowal z masstal (ŠTIAVNIK 1784)
F. (David) naprotiwa nemu yssel, kamene na neho hadzal a k tomu weci potupne na oci mu wihazowal (MS 1758) vyčítal mu
2. k 2: stworil Buh more a wladu podal wetrom prutkim, kteri gu mnohokrate nad brehi wisoko wen wihacugu (SF 18. st)
3. k 3: tyto nowe náboženstwy celé knjhy nektere z Pisma swateho wyhazugj (SPa 1716); excludo: wyhazugem (KS 1763); pychu z misli wihadzuge (GŠ 1758); bruch vičistili a čo hnilobu telu malo prinesti, viházajíc, umili (BR 1785)
4. k 5: (o kacíroch) wiobcowany, kterich cyrkew swatá wihazuge s počti krestganow (SJ 18. st)
5. vystatovať sa, vyvyšovať sa: iacto: chwáljm se, wyhazugem (KS 1763); picha a nadhernost, ktera nad ginssich wipina a wihazuge (MK 18. st)
6. vypúšťať, chrliť: Wezuwius wihadzuge ohen y s popolem (GŠ 1758); pawuk skrze prenasledowani wssecek ged ze seba wihadzuge (MS 1758); ejecto: wyhazugem, wywrhám (KS 1763); Aetna, Hecla na celi swet wihadzugu ze sebe ohniwe plamene (MK 18. st)
F. cžlowek z vst swých ged wyhazuge s vtrhánjm dobrého gména bljžnjho (WP 1768) ohovárať niekoho
7. k 7: exspuo: wyplúwam, wyhazugem slini (KS 1763); (Yano) múže ticho kašlat a flusy vyhazuvat (VK 1764); (cibuľa morská) kassel rozhaňa, aby člowek lachko dychat a wen wihadzuwat mohel (sliny) (Zel 18. st)
8. preberať, oddeľovať: secerno: wybíram, wyhazugem (AP 1769)
9. vypískať, vysmievať sa: explodo: wihazugem, wistrilam (AS 1728); vyhodiť sa dk
1. prihodiť sa: kdyby pak se wihodilo, žeby do pastwy wpadli (škodcovia) (HRANOVNICA 18. st)
2. utvoriť sa, objaviť sa na koži: 4 wredi welike na boku sa mi wihodili (RADVAŇ 1714); vyhadzovať sa ndk k 2: mnohym zwenku wyhazugu se gugy aneb hrče (ŠkD 1775); welike a mnohe krasty na hlawe se wihadzugj; čerwene aneb brunatne ssplahy na kužj po tele wihazugj se (HT 1760)