vyhľadať dok. hľadaním nájsť, zistiť; vypátrať: v. knihu v knižnici; v. slovo v slovníku; v. známych v meste;
nedok. vyhľadávať -a
1. k vyhľadať
2. mať niečo v obľube (a ísť za tým): v. samotu, veselú spoločnosť
nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku
2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci
3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún
vyhľadať p. vypátrať, nájsť 1
vypátrať pátraním zistiť, odhaliť • vystopovať (stopovaním): chcú vypátrať, vystopovať zlodejov • vysliediť • expr.: vysnoriť • vyšpehovať: podarilo sa nám vysliediť, vyšpehovať tajný úkryt • vystriehnuť • zastar. vystriezť (striehnutím): usiluje sa vystriehnuť, kedy chodí zver k napájadlu • zried. vyvetriť • hovor. pejor. vyšpicľovať • expr.: vyňuchať • vyňúrať • vyčíhať • vyčíhnuť • hovor. expr.: vyštuchať • vyštúrať • vyštárať: vyňúra, vyštuchá, vyštúra všetko, čo potrebuje vedieť • kniž. vysledovať • hovor. zastar. vyšľakovať (Kukučín) • vyhľadať (hľadaním nájsť): po dlhom chodení sa nám ich podarilo vyhľadať
p. aj odkryť, odokryť
vyhľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) vynaložiť určité úsilie o nájdenie niečoho, niekoho, hľadaním nájsť, vypátrať: v. knihu v knižnici; Vyhľadali sme si pohodlné miestečko medzi vrbinami. (Záb.) Konôpka vyhľadal v batožine čistý kus plátna. (Jégé) Pôjdete otca vyhľadať. (Tim.) Schodili sme všetky končiny, aby sme ťa vyhľadali. (Hviezd.); kniž. Stránky ma vyhľadali na byte (Stod.) navštívili; v. (si) nevestu, ženu vybrať, zvoliť (si), nájsť (si);
nedok. vyhľadávať i vyhľadúvať, -a, -ajú
vyhľadávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) usilovať sa, snažiť sa nájsť, hľadať: Ktože bude Adama vyhľadávať, keď sa niekam podeje? (Jégé) Vyhľadávali tajné skrýše. (Hruš.) Šafárik potreboval vyhľadávať spisy. (Škult.)
2. (čo) s obľubou sa niekde zdržovať, niečo robiť ap.: mať niečo rád, mať záľubu v niečom: v. spoločnosť, priateľstvo; Ľudia vyhľadávali jej pomoc. (Jégé) Vlastislav vyhľadával boje. (Škult.)
3. zried. (čo od koho) domáhať sa niečoho, požadovať niečo: Má potvrdenie, že platil, nebudú môcť vyhľadávať od neho znova. (Kuk.);
dok. k vyhľadať