vyhľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) vynaložiť určité úsilie o nájdenie niečoho, niekoho, hľadaním nájsť, vypátrať: v. knihu v knižnici; Vyhľadali sme si pohodlné miestečko medzi vrbinami. (Záb.) Konôpka vyhľadal v batožine čistý kus plátna. (Jégé) Pôjdete otca vyhľadať. (Tim.) Schodili sme všetky končiny, aby sme ťa vyhľadali. (Hviezd.); kniž. Stránky ma vyhľadali na byte (Stod.) navštívili; v. (si) nevestu, ženu vybrať, zvoliť (si), nájsť (si);
nedok. vyhľadávať i vyhľadúvať, -a, -ajú
vyhľadávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) usilovať sa, snažiť sa nájsť, hľadať: Ktože bude Adama vyhľadávať, keď sa niekam podeje? (Jégé) Vyhľadávali tajné skrýše. (Hruš.) Šafárik potreboval vyhľadávať spisy. (Škult.)
2. (čo) s obľubou sa niekde zdržovať, niečo robiť ap.: mať niečo rád, mať záľubu v niečom: v. spoločnosť, priateľstvo; Ľudia vyhľadávali jej pomoc. (Jégé) Vlastislav vyhľadával boje. (Škult.)
3. zried. (čo od koho) domáhať sa niečoho, požadovať niečo: Má potvrdenie, že platil, nebudú môcť vyhľadávať od neho znova. (Kuk.);
dok. k vyhľadať