vyhľadať dok. hľadaním nájsť, zistiť; vypátrať: v. knihu v knižnici; v. slovo v slovníku; v. známych v meste;
nedok. vyhľadávať -a
1. k vyhľadať
2. mať niečo v obľube (a ísť za tým): v. samotu, veselú spoločnosť
vyhľadávať, vyhľadúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
vyhľadávať 1. p. hľadať 2. p. obľubovať, ľúbiť 2
vymáhať na základe právneho nároku al. dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo • pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať dane • zried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdenie • domáhať sa • dožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich práv • vynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekoho • vyžadovať • požadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosť • vydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenie • vydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze
vyhľadať, -á, -ajú dok. (čo, koho) vynaložiť určité úsilie o nájdenie niečoho, niekoho, hľadaním nájsť, vypátrať: v. knihu v knižnici; Vyhľadali sme si pohodlné miestečko medzi vrbinami. (Záb.) Konôpka vyhľadal v batožine čistý kus plátna. (Jégé) Pôjdete otca vyhľadať. (Tim.) Schodili sme všetky končiny, aby sme ťa vyhľadali. (Hviezd.); kniž. Stránky ma vyhľadali na byte (Stod.) navštívili; v. (si) nevestu, ženu vybrať, zvoliť (si), nájsť (si);
nedok. vyhľadávať i vyhľadúvať, -a, -ajú
vyhľadávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) usilovať sa, snažiť sa nájsť, hľadať: Ktože bude Adama vyhľadávať, keď sa niekam podeje? (Jégé) Vyhľadávali tajné skrýše. (Hruš.) Šafárik potreboval vyhľadávať spisy. (Škult.)
2. (čo) s obľubou sa niekde zdržovať, niečo robiť ap.: mať niečo rád, mať záľubu v niečom: v. spoločnosť, priateľstvo; Ľudia vyhľadávali jej pomoc. (Jégé) Vlastislav vyhľadával boje. (Škult.)
3. zried. (čo od koho) domáhať sa niečoho, požadovať niečo: Má potvrdenie, že platil, nebudú môcť vyhľadávať od neho znova. (Kuk.);
dok. k vyhľadať
vyhledávať p. vyhľadávať