vyhnúť -e -ú -hol dok.
1. ohnúť smerom von, do výšky ap.: v. plech dohora
2. i vyhnúť sa ustúpiť z cesty; zabrániť stretnutiu: v. sa autu; radšej (sa) mu v-l zďaleka
3. i vyhnúť sa uniknúť niečomu: v. sa otázkam, zodpovednosti; v. (sa) nebezpečenstvu vyvarovať sa ho;
nedok. vyhýbať, vyhýbať sa, k 1 i vyhýnať -a
// vyhnúť sa nahnúť sa (von): v. sa z obloka;
nedok. vyhýnať sa i vyhýbať sa
vyhýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -banie, vyhýnať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -nanie nedok.
vyhýbať sa -ba sa -bajú sa -baj sa! -bal sa -bajúc sa -bajúci sa -banie sa, vyhýnať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým • strániť sa • vystríhať sa • varovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvom • zried. striezť sa: striezť sa viny • vyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiu • kryť sa • zabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sa • strániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkov • byť obozretný: pred všetkým je obozretný • vystríhať sa • vyhýbať (sa) • bočiť • obchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov
vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí
2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)
vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať • skrúcať • vytáčať • stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy • krútiť • točiť: krúti, točí krkom • vrtieť • zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu
2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu • rozbaľovať • rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok
3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás • krútiť • točiť • vyhýbať • uhýbať • hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne • okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých
4. p. tancovať
vyhnúť (sa), -ne, -nú, -hol dok.
1. (komu, čomu) ustúpiť z cesty, obísť niekoho, niečo: Jaroš chcel Milke vyhnúť. (Vaj.) Keď som mohol, vyhol som mu zďaleka. (Kuk.) Vyhol som poľu, fabrike. (Ráz.) Vyhnite z cesty, planéty. (Sládk.) Chcel sa vyhnúť Žúrikovi. (Vaj.) V takýto deň rád sa jej každý vyhne. (Kuk.); pren.: Vyhla pohľadu Vetrovského (Jégé) nepozrela sa na neho. Vojnová víchrica vyhla sa tejto zemi (Zúb.) obišla ju. Obratne sa vyhol všetkým dotazom v otázke národnosti (Letz) nehovoril o tejto otázke.
2. (čomu) vyvarovať sa niečoho, uniknúť pred niečím: Len útekom vyhol mučeníckej smrti. (Škult.) Kto nevedel lekciu, nevyhol trestu. (Kuk.) Len že som vyhol bankrotu. (Stod.); hovor. niet vyhnutia je to nevyhnutné; neos. Pôjdem pre teba sama, aby sa rečiam vyhlo (Tim.) aby nevznikli reči;
nedok. vyhýbať (sa), -a, -ajú k 1 i vyhlbovať (sa), -uje, -ujú
vyhýbať (sa) p. vyhnúť (sa)
vyhýbať, -ovať ndk 1. pohybovať, odchádzať: emoveo: wyhybugem; dimoveo: wyhýbam, z mjsta hybem (KS 1763); emoveo: wyhybugi (GrP 1771) 2. uhýbať, ustupovať: defugio: wyhýbugi (WU 1750); kde ma geden druheho potkati, zdaleka sobe wihibagu (KT 1753); decedo: ustupugem, wyhybám; deflecto: wyhybugem, uhybugem (KS 1763) 3. čo vypohybovať: každučký ďeň telo dobre wihíb (BE 1794) 4. s kým hýbať, manipulovať s niekým: y diabel satanass častoktrate njm wjhybuge, aby skrze mohel wjceg k bludum potahnuty (CS 18. st); -ovať sa ndk uhýbať sa: newítag s prstem kruticym na ceste zádného, wihibug se statečnegssim z chodníka dobrého (GV 1755); Saul slyšal hlas prawjcy k sobe: twrdo gest tobe proti bodenu sa wyhybowati (Le 18. st)