vydýchnuť, -ne, -nu, -chol dok.
1. vypustiť vzduch z pľúc: zhlboka v.; ťažko, hlasno v.; Buček unavene vydýchol. (Urb.) Červenčík vydýchol odľahčene. (Tim.)
● kniž. v. dušu zomrieť; naposledy v. zomrieť;
2. (čím) dychom niečo prejaviť (napr. silné citové vzrušenie, zlosť, radosť ap.): Mara vydýchne zlosťou. (Taj.) Vydýchla uľahčením. (Kuk.) Deti vydýchli zbožným začudovaním. (Rys.);
nedok. vydychovať, -uje, -ujú
|| vydýchnuť si oddýchnuť si, odpočinúť si: Dedina stíchla na deň-dva, ľudia si aspoň vydýchli. (Taj.) Dobre bolo vydýchnuť si v chládku. (Bedn.)