vydýchnuť -e -u -chol dok. vypustiť vzduch z pľúc, op. vdýchnuť, nadýchnuť sa: zhlboka v.
● naposledy v. zomrieť;
nedok. vydychovať
// vydýchnuť si zbaviť sa napätia, oddýchnuť si: uľahčene si v.
dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlboka • vdychovať • odb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovať • odb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchať • fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlaní • dychčať • fučať • odfukovať • supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahy • expr.: fuňať • funieť • fukotať • zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýma • expr. zried. dychotať
2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2
vydychovať p. dýchať 1
vydýchnuť, -ne, -nu, -chol dok.
1. vypustiť vzduch z pľúc: zhlboka v.; ťažko, hlasno v.; Buček unavene vydýchol. (Urb.) Červenčík vydýchol odľahčene. (Tim.)
● kniž. v. dušu zomrieť; naposledy v. zomrieť;
2. (čím) dychom niečo prejaviť (napr. silné citové vzrušenie, zlosť, radosť ap.): Mara vydýchne zlosťou. (Taj.) Vydýchla uľahčením. (Kuk.) Deti vydýchli zbožným začudovaním. (Rys.);
nedok. vydychovať, -uje, -ujú
|| vydýchnuť si oddýchnuť si, odpočinúť si: Dedina stíchla na deň-dva, ľudia si aspoň vydýchli. (Taj.) Dobre bolo vydýchnuť si v chládku. (Bedn.)