vycicať, vycucať -ia dok.
1. cicaním, cucaním dostať von: v. krv z rany, šťavu z citróna
2. iba vycicať expr. zbaviť niečoho, vyčerpať: robota z neho v-ia všetky sily; v. peniaze od niekoho vydrieť, vydriapať
● expr. v. si niečo z prsta vymyslieť si;
nedok. vyciciavať, vycuciavať -a
vyciciavať, vycuciavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať
p. aj piť
vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)
vycicať, -ia, -ajú dok.
1. (čo) cicaním odniekiaľ dostať, vysať: Nemluvňatá nemôžu vycicať ani kvapôčky mlieka z matkiných pŕs. (Jes.); pren. expr.: Vrah vycical špik z našich kostí. (Mih.) Kto vie, koľko peňazí vycicali už z neho (Al.) vydreli
● hovor. expr. v. si niečo z prsta, z palca vymyslieť si;
2. expr. (koho) zbaviť síl, vyčerpať: Som už prácou vycicaný. (Jil.);
nedok. vyciciavať, -a, -ajú
vycicať [-ce-] dk čo vysať, spraviť neúrodným niečo: žadna zeme uroda tak welmy grunt newiceca, gako tabakowe planty (WT 1790); exsugere: wycecati (PD 18. st); vyciciavať ndk: exsugo: wycecáwam (KS 1763)