vychváliť -i -ľ! dok. veľmi pochváliť: v. nový vynález; v-ený film;
nedok. vychvaľovať
// vychvaľovať sa veľmi sa chváliť: v. sa do neba
pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe • popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmi • zried. pohrdiť sa (Timrava) • kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmi • pochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe) • expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umením • kniž. zaskvieť sa • blysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťami • vychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť)
porov. aj chváliť sa
vychváliť sa p. pochváliť sa
vychváliť, -i, -ia, rozk. -chváľ dok. (koho, čo) veľmi, nadmieru pochváliť: Vychválil Fausta až do neba. (Záb.) Mišove verše som hodne vychválila. (Tim.);
nedok. vychvaľovať, -uje, -ujú
|| vychváliť sa veľmi sa pochváliť, mnoho dobrého o sebe povedať: Vychválil sa, ako vedel. (Taj.);
nedok. vychvaľovať sa